Autor je dramaturg Opery SND.
Článok je súčasťou SME Národné, pravidelnej prílohy denníka SME.
Svätopluk je popri Krútňave druhým a zároveň posledným operným dielom Eugena Suchoňa. Tento skladateľ patrí medzi najvýznamnejšie postavy kľúčovej generácie slovenského operného života, ktorá formovala jeho podobu a zaradila sa ako plnohodnotná a rovnocenná súčasť európskej hudby.
Pokiaľ európska opera po druhej svetovej vojne mala možnosť nadviazať na bohatú históriu predchádzajúceho vývoja, slovenská opera bola postavená pred neľahkú úlohu tradíciu začať iba budovať.
Do roku 1945 nájdeme na Slovensku len zopár operných diel: Kováča Wielanda od Jána Levoslava Bellu, Detvana Viliama Figuša Bystrého a niekoľko ďalších pokusov. Tie však svojou kvalitou nemali kapacitu stať sa opornými bodmi pre zásadnejší vývoj.
Historická dráma
Reálnu tradíciu slovenskej opery tak založila až Krútňava Eugena Suchoňa, ktorej premiéra v roku 1949 v Bratislave bola skutočným historickým míľnikom.
Skladateľ sa inšpiroval nielen bohatým zdrojom slovenskej ľudovej hudby, ale dokázal si poradiť aj s aktuálnym vývojom vtedajšej opernej tvorby, ktorá sa preňho zosobnila hlbokým pochopením tvorivých princípov Leoša Janáčka.
Ešte ďalej zašiel Eugen Suchoň vo svojej ďalšej opere, historickej dráme Svätopluk. Už v roku 1935 napísal k divadelnej hre Ivana Stodolu Kráľ Svätopluk predohru pre veľký orchester a vzápätí scénickú hudbu.
Postava veľkomoravského kráľa a dejiny jeho ríše v 9. storočí skladateľa mimoriadne zaujali. Po dlhoročnom štúdiu staroslovanskej kultúry a dejín sa rozhodol skomponovať na námet Stodolovej drámy aj operu.
Peter Mikuláš: Svätopluk pre nás rozhodne nemôže byť vzorom Čítajte Príbeh Svätopluka na opernom javisku
Libreto pripravil skladateľ spolu s Ivanom Stodolom a v spolupráci s Jelou Krčméry-Vrteľovou, ktorá je autorkou definitívnej textovej štylizácie.
Od činohry sa výrazne líši. Hra je viac drámou osobností, ktorých činy odrážajú štruktúru spoločnosti. V opere sú postavy predstaviteľmi sociálnych modelov a majú širšiu historickú i filozofickú platnosť.
Opera zachytáva posledné dni kráľa Svätopluka a spracováva aj známy motív svornosti symbolizovaný tromi Svätoplukovými prútmi. Suchoňovi sa podarilo štylizáciou prvkov staroslovanského spevu a najstarších útvarov slovenskej ľudovej piesne vystihnúť prostredie prvého slovanského štátu a vytvoril strhujúcu drámu.
Mnohými českými a slovenskými hudobnými teoretikmi je Svätopluk dodnes pokladaný za vrchol československej historickej opery vôbec.
Strhujúca hudba
Opera je písaná moderným hudobným jazykom, ktorý reflektuje všetky výdobytky vtedajšieho operného vývoja, a zároveň je to hudba strhujúca a komunikatívna.
Dielo nie je zaťažené žiadnymi nánosmi požiadaviek násilne preferovanej komunistickej doktríny v čase svojho vzniku. Naopak, zapojenie témy dobového etického sporu medzi predstaviteľmi pohanov a dvoch prúdov kresťanstva a najmä obrazy pohanských zvykov s ľudskými obetami je možné chápať ako odvážnu kritiku obdobia komunistických procesov v 50. rokoch 20. storočia.
Vo formálnej rovine Suchoň síce neopustil polohu tradičnej opernej schémy, štýlovo sa však priblížil k hranici, za ktorou už vnímame smelosť diel vymaňujúcich sa zo záťaže romantickej tradície.
Skladateľ vytvoril závažné hudobno-dramatické dielo vysokej javiskovej hodnoty; scény sú často komponované ako monológy plné dôstojného pátosu.
Opera Svätopluk je dnes mimoriadne aktuálna, hovorí Peter Mikuláš. (zdroj: Marek Olbrzymek)Legendárne tri prúty
Nechýba plnokrvná dráma, vášne i skvele zachytená archaická atmosféra. Postavy sú špičkovo charakterizované a skladateľove symfonické schopnosti žiaria v plnej kráse.
“Fanfáry oznamujúce vstup kráľa Svätopluka sa stali slávnostnými fanfárami prezidenta Slovenskej republiky.
„
Obrovský a bohato štruktúrovaný zbor nie je doplnkom, ale významným dramatickým hráčom. Fanfáry oznamujúce vstup kráľa Svätopluka sa stali slávnostnými fanfárami prezidenta Slovenskej republiky.
A Svätoplukovo posolstvo, v ktorom sa spomína známy motív troch prútov – symbol svornosti, sa stalo síce sugestívne sformulovaným, no zatiaľ stále nenaplneným ideálom pre slovenský národ.
Starý vládca Svätopluk chce rozdeliť svoju ríšu na dve časti a odovzdať ju svojim synom Svätoplukovi mladšiemu a Mojmírovi. Tretí syn Predslav sa stal mníchom.
Synovia sú však nespokojní a plní vzájomnej nevraživosti. Mojmír vyčíta otcovi, že vyhnal žiakov Cyrila a Metoda, je proti ľudským obetiam, ktoré vykonávajú pohanské kmene, a rád by oslobodil otrokov.
Svätopluk mladší chce spolupracovať s franskými kňazmi i Maďarmi, neváha využiť vojenskú silu pohanov, no v prvom rade mu ide o moc.
Ďalšie intrigy prináša kňažná Ľutomíra, ktorá chce, aby moc získal jej otec, panónsky vládca Braslav. Príbeh je plný konfliktov a zrád slovanských skupín. Speje až k pokusu o otcovraždu a k tragickému záveru.
Nový riaditeľ Opery SND Martin Leginus: Predstavenie je pre mňa posvätné Čítajte Bohatá inscenačná tradícia
Premiéra Svätopluka sa uskutočnila v roku 1960 v Slovenskom národnom divadle. Režisérom bol Miloš Wasserbauer, dirigentom Tibor Frešo. Ešte v tom istom roku operu uviedol v pražskom Národnom divadle Suchoňov priaznivec, slávny český dirigent Zdeněk Chalabala, a na základe jeho naštudovania vznikla aj prvá zvuková nahrávka.
Krátko po svojom vzniku bol Svätopluk uvedený aj open air na legendárnom predstavení na hrade Devín.
V roku 1970 mala premiéru nová inscenácia režiséra Branislava Krišku na nádvorí Bratislavského hradu, ktorá potom o dva roky neskôr otvárala zrekonštruovanú historickú budovu SND.
V roku 1984 vznikla druhá zvuková nahrávka pod vedením dirigenta Ondreja Lenárda.
Ďalšia nová Kriškova inscenácia v SND mala premiéru v roku 1985 a v roku 2008 Svätopluka režíroval nedávno zosnulý legendárny režisér Juraj Jakubisko.
Najnovší Svätopluk v Opere SND (zdroj: Marek Olbrzymek, SND)Pohľad súčasného tvorcu
Pod vizuálnu podobu nového Svätopluka, ktorý mal premiéru
24. februára 2023, sa podpísal jeden z najvýraznejších činoherných režisérov Roman Polák. Má za sebou aj množstvo operných inscenácií vrátane diel Eugena
Suchoňa a Jána Cikkera.
Jeho režijná koncepcia Svätopluka vychádza z presvedčenia, že je najvyšší čas pozrieť sa na tému, ktorú opera prináša, súčasným pohľadom.
To neznamená, že by s dejom opery polemizoval alebo ho vykladal inak, ako je napísaný, ani nijakým spôsobom nezasahuje do hudby. Naopak, necháva ju vyznieť v celej svojej kráse.
Režisér skôr túto historickú tému rozšíril o varovanie pred smerovaním súčasnosti. Ľudia sa podľa jeho názoru nemenia, sú stále takí istí ako v časoch Veľkej Moravy: mocichtiví, zákerní, obmedzení, nevidiaci pár krokov dopredu.
Prostredie sa mení, príroda sa vyčerpáva, sám človek degeneruje, pretože drancuje seba aj planétu a zanecháva po sebe spúšť. Preto sa príbeh o Svätoplukovi tentoraz odohráva akoby v bezčasí, v prostredí zničeného nefunkčného industriálneho objektu uprostred spálenej, vyprahnutej krajiny.
Režisér si kladie otázku, kam speje tento svet, keď sa nikto s nikým nevie dohodnúť a všetkým ide iba o moc. Záleží však na tom, kto bude mať väčšiu moc nad zhoreným a zničeným svetom?
Opera SND otvorí sezónu 2023/24 dvoma predstaveniami Svätopluka (1. a 3. septembra) opäť pod taktovkou dirigenta Martina Leginusa, ktorý pripravil strhujúce hudobné naštudovanie.
Na scéne Barbory Šajgalíkovej a v kostýmoch Pavla Dendisa privítame špičkové spevácke obsadenie: Peter Mikuláš, Daniel Čapkovič, Ondrej Šaling, Pavol Remenár, Jolana Fogašová, Tomáš Juhás, Monika Fabianová, Michaela Kušteková, Michal Onufer, Filip Tůma, ďalší sólisti, rozšírený zbor a orchester Opery SND.
