Článok je súčasťou SME Národné, pravidelnej prílohy denníka SME.
Ladné pohyby labutí, vznášajúce sa víly, abstraktné obrazce, úsmevné momenty, rozprávky pre najmenších, milostné drámy, epické príbehy i miniatúry vyrážajúce dych, veľké zborové choreografie i technická exhibícia sólistov, akademický tanec i súčasná tvorba.
Vitajte v 104. sezóne Baletu SND.
Buďte privilegovaní
Zažiť Labutie jazero s plným počtom tanečníkov „plávajúcich“ po javisku v nádherných kostýmoch, vnímať vznešenú atmosféru plesu, na ktorom si Princ všimne záhadnú Popolušku, alebo prežívať spaľujúcu lásku parížskej kurtizány možno považovať za privilégium.
Nejde len o privilégium sedieť v hľadisku a byť súčasťou živého divadla, ale o privilégium vidieť na domácej scéne svetové produkcie, ktoré uspokoja i toho najnáročnejšieho diváka.
Toto privilégium je výsledkom evolučného, vyše storočného procesu domáceho baletného súboru.
Najväčší a najstarší profesionálny tanečný súbor na Slovensku začal písať svoju históriu v roku 1920 a dnes je ťažké uveriť, že s vyše sedemdesiatimi tanečníkmi stojí na základoch, ktoré vybudovala hŕstka tanečných interpretov v období, keď vznikalo Slovenské národné divadlo.
Krôčik po krôčiku sa súbor personálne zväčšoval, čo znamenalo možnosť uvádzať väčšie a kvalitnejšie inscenácie.
Veľkoleposť, ktorú ponúka 104. sezóna, by nebola možná bez vízie generácií osobností, ktoré stáli na čele súboru v minulosti a adekvátne k personálnym, finančným a spoločensko‑politickým podmienkam budovali repertoár.
Nadväzujúc na odkaz svojich predchodcov ponúka dramaturgia štýlovo i žánrovo bohatý program, čo potvrdzujú aj slová riaditeľky baletu Niny Polákovej.
„Ponuka baletu v 104. sezóne prinesie krásu, zahreje srdce, pohladí dušu, ukáže nepoznané. Osem úspešných repertoárových inscenácií doplnia dva veľké premiérové tituly a dve exkluzívne podujatia, ktoré spoločne tvoria farebný kaleidoskop rôznych tanečných štýlov a estetík, rozprávok i drám, rodinných titulov a kúskov pre fajnšmekrov," približuje Poláková.
Choreografický panteón
Dobre postavený repertoár je kľúčovým faktorom umeleckého rastu súboru i spokojnosti divákov. Pri jeho budovaní nejde pritom len o samotný výber atraktívnych titulov, ktoré by spolu mali tvoriť čo možno najširšie žánrové spektrum, ale aj o choreograficko‑inscenačné kvality jednotlivých inscenácií.
Nie je to tak dávno, keď za svetovým baletom bolo potrebné vycestovať do zahraničia. V ostatných dekádach, najmä po roku 1989, domáca dramaturgia s čoraz väčšou odvahou siahala po veľkých menách svetového baletu.
Vďaka tomu mohli diváci v Bratislave vidieť pohybovú impresiu Duende španielskeho choreografa Nacha Duata, dynamickú chuťovku Susto Paula Lightfoota, neoklasický klenot Serenáda Georgea Balanchina či poetické Un Ballo a vtipných Šesť tancov legendárneho Jiřího Kyliána.

Podľa známeho príslovia, že s jedlom rastie chuť, diváci očakávajú v nastavenom trende kvalitných produkcií kontinuitu, ak nie aj posun. V súčasnosti repertoárovej skladbe dominujú mená autorov, ktorí zásadným spôsobom menili tvár baletu v 20. storočí, i takých, ktorí ho pretvárajú dnes.
Spomedzi najväčších legiend je potrebné spomenúť Jerome Robbinsa, režiséra a choreografa oscarového muzikálu West Side Story, ktorého úsmevný balet The Concert sa u nás uvádza v rámci programu Rukopisy majstrov. V rovnakom programe stojí vedľa Robbinsa William Forsythe, ktorý svojím dekonštruktivistickým prístupom zadefinoval novú estetiku využitia techniky akademického tanca a balet preniesol do 21. storočia.
Forsythe expanzívnym spôsobom rozšíril jednotlivé pohyby, zrýchlil tempo a vytvoril dovtedy nepredstaviteľné tanečné väzby. Tie sa stali kondičnou i technickou výzvou pre interpretov.
Balety Williama Forsytha dokážu adekvátne interpretovať len tí najlepší tanečníci. Jeho balet Závratné vzrušenie z presnosti (The Vertiginous Thrill of Exactitude), ktorý je súčasťou programu Rukopisy majstrov, možno považovať za ohňostroj tanečnej techniky.
Z iného súdka je choreografická legenda sir Frederick Ashton, ktorého balet Zle strážené dievča (La Fille mal gardée) nadväzuje na krásu klasických baletov.
Pomyselný panteón choreografických velikánov v tejto sezóne doplnia sir Kenneth MacMillan a jeho dramatická Manon a Rudolf Nurejev s výpravným Labutím jazerom.
Guinnessovské veľkolepé „labuťko“
Najznámejší a najhranejší titul svetového baletného repertoáru Labutie jazero sa vo vyše storočnej histórii na javisku SND zatiaľ hral v ôsmich rôznych naštudovaniach.
Diváci mohli v Bratislave vidieť inscenačné posuny s pozmeneným libretom či hudobnou partitúrou, ale i veľmi tradičné verzie.
“Diváci potleskom vyvolali Rudolfa Nurejeva a jeho tanečnú partnerku, primabalerínu Margot Fonteyn, na klaňačku neuveriteľných 89-krát, čím sa inscenácia zapísala do Guinnessovej knihy rekordov.
„
V 104. divadelnej sezóne uvedie súbor v poradí deviatu inscenáciu tohto klenotu, tentoraz v choreografickej úprave ikonického Rudolfa Nurejeva. Hviezdny tanečník, ktorého sláva sa rovnala sláve rockových hviezd, vzbudil v 60. rokoch minulého storočia pozornosť svetových médií nielen ako jedinečný umelec, ale i ako odvážny muž, ktorý sa v snahe žiť slobodne vzoprel sovietskej diktatúre a ušiel na Západ.
Len tri roky po dramatickom úteku, keď sa mu na parížskom letisku Le Bourget podarilo dostať cez agentov KGB, uviedol Nurejev vo Viedni novú inscenáciu Labutieho jazera. Tá sa okamžite stala senzáciou.
Diváci v hľadisku potleskom vyvolali Rudolfa Nurejeva a jeho tanečnú partnerku, primabalerínu Margot Fonteyn, na klaňačku neuveriteľných osemdesiatdeväťkrát, čím sa inscenácia zapísala do Guinnessovej knihy rekordov.
Pod bezpodmienečný úspech sa podpísalo viacero faktorov. Rudolf Nurejev pri inscenovaní diela, ktoré dôverne poznal z Petrohradu, síce vychádzal z tradičnej petipovsko‑ivanovskej koncepcie, no vtisol mu nezameniteľnú autorskú pečať.
Pridaním variácií tanečne zrovnoprávnil postavu princa s dvojrolou Odetty/Odílie, znovu otvoril hudobné čísla, ktoré sa zvyčajne škrtali, a v neposlednom rade sa čiastočne vrátil k pôvodnému libretu s nešťastným koncom, i keď v jeho verzii labutia princezná neumiera.
Signifikantným znakom Nurejevovej choreografie sa stalo frázovanie pohybových väzieb, ktoré má bližšie k Balanchinovej než Petipovej tvorbe, extrémna technická náročnosť a teatrálna výprava.

Spomedzi množstva hviezdnych tanečníkov, ktorí na javisku Viedenskej štátnej opery stvárnili hlavné postavy v Nurejevovom Labuťom jazere, nachádzame aj mená dvoch Slovákov – Niny Polákovej a Romana Lazíka, ktorí v prestížnom súbore zastávali posty vedúcich sólistov.
Vďaka osobnej skúsenosti s nurejevovským repertoárom a kontaktom našej „svetovej“ baleríny sa podarilo získať licenciu a legendárna inscenácia bude uvedená aj u nás. Bratislava bude okrem domovskej Viedne jediným miestom, kde bude možné túto inscenáciu vidieť. Pôjde o historicky prvé uvedenie Nurejevovho diela do repertoáru niektorého z domácich súborov.
Garantom originality bratislavského naštudovania, choreografickej i štýlovej čistoty bude Nina Poláková, ktorá balet dôverne pozná.
Čajkovského nádherná hudba, romantický príbeh a ikonické tance labutí doplní veľkolepá scénická a kostýmová výprava. Pre Nurejevove balety je príznačná veľkoleposť a pompéznosť a inak to nebude ani v prípade nového Labutieho jazera.
Pompéznu scénu a honosné kostýmy vyrábajú zamestnanci Umelecko‑dekoračných dielní SND podľa návrhov dizajnéra Jordiho Roiga. Ten vďaka svojmu nekompromisnému postoju k teatrálnemu „luxusu“ patrí k najžiadanejším návrhárom klasických baletov Európy.
Nové Labutie jazero, ktoré uvedieme v premiérach 3. a 4. novembra, bude skutočným klenotom repertoáru.

Slávny balet Manon v slovenskej premiére
Vášnivá láska alebo pohodlný život v prepychu? Dilema luxusnej kurtizány vtiahne percipientov do dramatického príbehu spaľujúcich citov, ktorý sa odohráva na pozadí bohémskeho Paríža.
Manon – jeden z najkrajších titulov baletnej literatúry 20. storočia obohatí repertoár súboru v choreografii sira Kennetha MacMillana na jar 2024.
Dnes už legendárny choreograf použil pre svoj celovečerný balet nádhernú hudbu Jula Masseneta a vytvoril veľké tanečné plátna, v ktorých sa prelínajú zborové scény so sofistikovanými sólistickými výstupmi.
Jeho inscenácia plynie ako film o vzťahu, ktorý je odsúdený na neúspech. Prostredia rušnej ulice so širokou diverzitou ľudských existencií a preplnený podnik s luxusnými kurtizánami striedajú intímne obrazy mladých milencov.
Chvíľky úprimného vzplanutia plynú v pohybových veršoch naplnených krásnymi promenádami a neobyčajnými dvíhanými pózami vyvolávajú príjemné chvenie. Vzácne momenty harmónie dvoch duší naruší žiarlivosť a vražda.
Dôsledky vyplývajúce z dramatickej zápletky dovedú hrdinov k fatálnemu koncu. Celkovú atmosféru inscenácie dokresľuje originálna scénická a kostýmová výprava Nicholasa Georgiadisa s množstvom dobových kostýmov.
Zaradením tohto dramatického eposu do repertoáru dramaturgia pokračuje v nastavenej línii uvádzania diel najvyššej choreografickej kvality a zároveň uvádzania choreografických rukopisov takých autorov, ktorých tvorba zatiaľ nebola súčasťou repertoáru žiadneho zo slovenských súborov.
Manon uvedieme v slovenských premiérach 22. a 23. marca 2024.
230 rokov štýlovej rôznorodosti
Šírka a rôznorodosť aktuálneho repertoáru na časovej osi predstavuje rozmedzie vyše dvesto tridsiatich rokov.
Je to obdobie, za ktoré svetový balet prešiel viacerými významnými zmenami, zmenami tanečných štýlov a estetík, inscenovaním nových námetov, aktualizáciou spracovania obsahu, vývojom tanečnej techniky, choreografickými konceptmi, novátorskými prístupmi v práci s hudobnými predlohami atď. Vďaka tomu dnes máme v repertoári diela, ktoré reprezentujú jednotlivé epochy a štýly.
Najstarším baletom je Zle strážené dievča (La Fille mal gardée), ktorý začal písať svoju históriu týždeň pred francúzskou revolúciou v roku 1789. Jozef Zajko, prvý slovenský choreograf, ho nazval prababkou všetkých baletov.
Pravdou je, že je to druhý najstarší „žijúci“ balet na svete. U nás ho uvádzame v choreografickej koncepcii sira Fredericka Ashtona, ktorá bola vo svetovej premiére uvedená v roku 1960. Traduje sa, že Ashton bol choreografom „zamilovaným do lásky“, dôkazom čoho je aj toto rozkošné dielo, ktoré je láskou doslova prežiarené.
Obdobie baletného romantizmu zastupuje v repertoári Giselle. Nesmrteľné dielo skladateľa Adolpha Charla Adama je ukážkovým prototypom romantického baletu. Dejová linka o láske, ktorá prekoná i smrť, zrade, smrti a vykúpení sa nesie dvomi dejstvami, v ktorých je svet smrteľníkov konfrontovaný s ireálnym svetom víl, charakterové tance prvého dejstva sú v opozícii tanca na špičkách v druhom dejstve.
Prím hrá ľudský cit, konkrétne cit k žene, ktorá predstavuje nedosiahnuteľný ideál. Pod aktuálnym naštudovaním tohto klenotu je podpísaný dlhoročný baletný majster Baletu SND Rafael Avnikjan.
Reprezentantmi takzvaných klasických baletov sú Labutie jazero a Luskáčik. Dva z trojice Čajkovského baletov prinášajú na jednej strane rozprávkové námety, ale oba sa vzdávajú romantickej ornamentálnej javiskovej kresby a v choreografii uprednostňujú čisté tvary.
Zborové scény sú geometrické, tanečné obrazy sú koncipované ako veľké grand pas so stanovenou štruktúrou, pohybové väzby podliehajú prísnemu frázovaniu a forma jednotlivých tanečných prvkov sleduje klasické línie.
Kostým tanečníc v týchto baletoch prešiel reformou. Kým romantické víly v predchádzajúcej epoche nosili mušelínové sukne strihané do výšky lýtok, tanečnice si v klasických baletoch obliekajú skrátené, takzvané „tanierové“ tutu – stojace tylové sukničky, bez ktorých si dnes balet ani nevieme predstaviť.
Začiatkom 20. storočia prešiel klasický balet malou krízou, ktorú spôsobil nástup modernizmu, no vzápätí sa obrodil a vznikla takzvaná neoklasika, a teda klasický balet v novom podaní. Tá je zastúpená v repertoári programom Rukopisy majstrov, ktorý prináša štyri neoklasické choreografie významných svetových tvorcov.
Neoklasická tvorba je veľmi rôznorodá, čo sa prejavuje aj v spomínanom programe: máme tu symfonickú miniatúru Williama Forsytha, impresionistické Murmuration Edwaarda Lianga, dekonštruktivizmus v podobe baletu Entropy Craiga Davidsona i tanečnú humoresku The Concert Jeroma Robbinsa.

Posledným prírastkom v repertoári je choreografické stvárnenie scénickej kantáty Carmina Burana Carla Orffa. Tanečný koncept vyhľadávaného choreografa Edwarda Cluga prináša špecifickú autorskú optiku, v ktorej je obsah diela zakódovaný v symboloch samotnej formy. Je prienikom medzi pohybovým minimalizmom a symbolizmom, v javiskovej kresbe medzi klasikou a rondokubizmom.
Na konci pomyselnej časovej osi stojí pôvodná tvorba, ktorá každoročne vzniká v rámci projektu Fashion Ballet. Počas dvoch ročníkov bolo uvedených osem pôvodných tanečných miniatúr slovenských choreografov, ktoré odelo osem popredných slovenských dizajnérov.
Niektoré z choreografií boli s veľkým úspechom prezentované aj v zahraničí. Aktuálne je možné vidieť choreografie Inside Out Hany Vidovej v kostýmoch Andrey Pojezdálovej, provokatívne Chic Noir Laca Cmoreja v ešte provokatívnejších kostýmoch Terézie Feňovčíkovej, humorne ladené Clique Dominika Slavkovského vo farebných kostýmoch Lenky Sršňovej a spoločenský apel BeszLovE tandemu Martin Winter a Marcel Holubec.
Pre najmenších
Nezabúdame ani na našich najmenších divákov, pre ktorých sú určené až štyri baletné tituly.
Na tých úplne najmenších čaká Svätojanko, Svetluška a Lienka Marienka v obľúbenom balete Narodil sa chrobáčik. Choreograf Igor Holováč v ňom na pozadí striedajúcich sa ročných období roztancoval kolobeh života vo svete nezbedných chrobáčikov.
Hlavný hrdina, mušiak Svätojanko, prežije svoju prvú lásku, stretne nebezpečného pavúka i krásne motýle. Celým príbehom, ktorý sa zľahka vznáša na melódiách hudobnej partitúry Tibora Freša, deti prevedie Pepe – ochranca lesa.
Mimoriadne obľúbenou detskou inscenáciou posledných sezón sa stala Popoluška. Hudba Sergeja Prokofieva k tomuto baletu patrí k najkrajším baletným opusom 20. storočia.

Rozprávkový príbeh z pera francúzskeho spisovateľa Charla Perraulta do choreografického textu spracoval Micheal Corder, v ktorého koncepcii nechýbajú prísna macocha, zlé sestry, víla kmotrička, alegórie štyroch ročných období a tancujúce hviezdičky. Fantazijná rozprávkovosť je umocnená farebnými kostýmami výtvarníka Marka Baileyho.
Do vidieckej krajiny zaliatej slnkom, kde na dvore veľkého statku tancujú sliepočky s kohútom, vás prenesie vyššie spomínaný titul Zle strážené dievča (La Fille mal gardée). Vidiecka selanka s nenáročnou zápletkou a množstvom vtipných situácií je vhodným rodinným titulom.
Posledným a pravdepodobne najznámejším detským baletom je Luskáčik, ktorý neodmysliteľne patrí k Vianociam. Počas čarovnej vianočnej noci sa hlavná hrdinka – malá Máša stane svedkom bitky medzi armádou Myšieho kráľa a statočným Luskáčikom. Čajkovského symfónia detstva, ako býva Luskáčik často označovaný, je repertoárovou stálicou, bez ktorej by Vianoce neboli Vianocami.
V skratke
Trinásť inscenácií kmeňového repertoáru prinesie v 104. sezóne širokú žánrovú, estetickú i štýlovú ponuku.
Sólisti a zbor baletného súboru odohrajú dovedna sedemdesiatpäť predstavení na domácej scéne a jedno pohostinské v Národnom divadle Brno, z toho tridsaťsedem predstavení je určených pre deti.
Okrem toho v SND privítame balet Národného divadla Brno s inscenáciou Bolero.
Záver sezóny bude patriť študentom Katedry tanečnej tvorby VŠMU v projekte Večer tanečného umenia VŠMU a Baletu SND a žiakom Tanečného konzervatória Evy Jaczovej v každoročnom záverečnom koncerte.