Zložiť program sezóny Slovenskej filharmónie je hotová veda. Nejde len o to vybrať zaujímavé diela, ale aj zladiť termíny vyťažených dirigentov a sólistov, ktorých si pozývajú mnohé svetové scény. Platí to aj pre slovenských umelcov s medzinárodnou kariérou. Na programe začínajúcej sa 75. sezóny Slovenskej filharmónie sa teda pracovalo už mesiace či roky dopredu.
Kostru programu budú tvoriť koncerty šéfdirigenta filharmónie Daniela Raiskina. Tentoraz ich bude osem (plus jeden na Bratislavských hudobných slávnostiach).
„Jednou z ambícií Daniela Raiskina je priniesť hudbu, aká sa na Slovensku hráva len zriedkavo alebo vôbec,“ hovorí dramaturg Slovenskej filharmónie Juraj Bubnáš. „A aj na podnet z našej strany uvádza v pomerne veľkej miere slovenských autorov.“
Na domácej pôde
Raiskin poznal základných autorov slovenskej vážnej hudby už dávno. Jeho otec je totiž muzikológ. Slovenskú tvorbu by však rád prezentoval v čo najširšom spektre. Vrátane starších skladateľov, ku ktorým patrí aj Ján Levoslav Bella. Autor, ktorý už na sklonku 19. storočia komponoval diela porovnateľné so súdobou európskou hudbou. Pod vedením Raiskina zazneli v nedávnom období všetky Bellove orchestrálne diela. V tejto sezóne uvedie aj Suchoňov Žalm zeme podkarpatskej.

Zážitok sľubuje spojenie dirigenta Juraja Valčuhu s dielom Alexandra Moyzesa, ktorý s počtom dvanásť symfónií patrí k najväčším slovenským symfonikom. Valčuha uvedie tú prvú. Je to Moyzesovo mladícke dielo, jeho prvá časť vznikla ešte počas jeho pražských štúdií u Vítězslava Nováka. Moyzes pôvodne zaradil do svojej symfónie ľudové piesne, ale Novák ho motivoval k jej prekomponovaniu, aby sa v jeho hudbe síce odrážal folklórny prvok, ale zároveň išlo o čosi nové.
„S Jurajom Valčuhom sme diskutovali o tom, ktorú Moyzesovu symfóniu uviesť. Siedma je najpopulárnejšia a najčastejšie hrávaná, ôsma je zase zaujímavá tým, že reaguje na august 1968 a v čase vzniku nemohla byť uvedená. Až po rokoch mala premiéru pod taktovkou Petra Breinera, ktorý bol Moyzesovým žiakom,“ vysvetľuje Bubnáš. „Rozhodli sme sa pre jednotku, lebo to bola prvá veľká tunajšia symfónia, ktorá zarezonovala a odštartovala slovenský symfonizmus 20. storočia.“

Filharmónia chce pripomenúť aj tvorbu ďalších skladateľov, ktorí sú prepojení s Bratislavou. Do programu preto zaradila diela Ernőa von Dohnányiho, Franza Schmidta či Johanna Nepomuka Hummela. „Radi by sme nachádzali skryté hudobné poklady od dávnejších čias až po súčasnosť, ktoré sa oplatí predstaviť publiku,“ poznamenáva Bubnáš.
Česká stopa
Hoci je tvorba českých skladateľov jej pravidelnou súčasťou, Slovenská filharmónia zareaguje v novej sezóne aj na to, že rok 2024 bude rokom českej hudby. Uplynie dvesto rokov od narodenia Bedřicha Smetanu, ale aj 170 rokov od narodenia Leoša Janáčka či 120. výročie úmrtia Antonína Dvořáka.
Práve pri príležitosti Smetanovho výročia uvedie Slovenská filharmónia kompletný cyklus jeho symfonických básní Má vlast. „Predvedieme ho v júni 2024 pod dirigentskou taktovkou Petra Altrichtera, ktorý sa do Bratislavy pravidelne vracia a teší sa priazni poslucháčov i orchestra. Do dirigovania vkladá celú svoju dušu a srdce, čo vidno na jeho tvári aj vo výslednej hudbe,“ hovorí Bubnáš.

Ani ďalší dvaja českí velikáni hudby nebudú v programe filharmónie chýbať. Zaznie niekoľko diel Dvořáka (vrátane Symfónie č. 7. a Symfónie č. 9 – Z Nového sveta) a Janáčka, ale i tvorba Bohuslava Martinů či Vítězslava Nováka.
Alebo Radka Baboráka, ktorý sa v Slovenskej filharmónii predstaví hneď v trojúlohe – ako dirigent, sólista na lesný roh aj ako skladateľ. V marci vystúpi na koncerte, ktorý bude zložený z diel Brahmsa, Francka a z jeho autorskej burlesky pre lesný roh a sláčiky L'Orangerie.
Veľké mená
Juraj Valčuha bude patriť k najvzácnejším hosťom aktuálnej sezóny Slovenskej filharmónie.