PIEŠŤANY. Je to príbeh zo sveta, v ktorom sa akoby zastavil čas. Alebo sa vrátil. Zo sveta nočných krčiem, zapadnutých ulíc mesta a malých izieb. Je v ňom nevľúdne a útulne zároveň. Taký svet dokáže stvoriť len fínsky filmár Aki Kaurismäki.
Piešťanský festival Cinematik označil jeho novinku Karaoke Blues za najlepší európsky film. Udelili mu cenu hlavnej súťažnej sekcie Meeting Point Europe.

Spomedzi domácich filmov vyhral rodinný príbeh o tranzícii - Šťastný človek režisérky Sone G. Lutherovej.
Ocenenia slávnostne vyhlásili v sobotu večer.
V článku sa dočítate:
- Aký je romantický film fínskeho režiséra a či sa vo svete kultového tvorcu niečo zmenilo,
- čím zaujal dokumentárny film Šťastný človek a čo by ním režisérka rada dosiahla v spoločnosti,
- kedy si víťazný film budú môcť diváci a diváčky pozrieť v bežnej kino distribúcii.
Málo slov a humor
V tom Kaurismäkiho svete nie je veľa slov a jeho postavy pôsobia zmeravene. No cítiť v nich ľudské túžby, často schované pod nánosmi osamelosti a životnej ťažoby. A ukrýva sa v nich aj humor.
Ocenenia 18. ročníka MFF Cinematik
- Meeting Point Europe Award: Karaoke Blues (r. Aki Kaurismäki)
- Cena Literárneho fondu Cinematik.doc: Šťastný človek (r. Soňa G. Lutherová)
- Cena poroty: Územie fantázie (r. Paula Maľárová)
- Cena primátora mesta Piešťany: Andy Warhol – Americký sen (r. Ľubomír Ján Slivka)
- Festival sa uskutočnil od 12. do 17. septembra v Piešťanoch
Tentoraz fínsky režisér nakrútil romantický film. Pravdaže, bez veľkých vyznaní a dramatických emocionálnych výlevov.
Príbeh dvoch outsiderov s mlčanlivými tvárami, ktorí sa do seba zamilujú, a hoci sa ich stretnutia odohrávajú v kŕči, ktorý je neraz úsmevný, je v tom taká sympatická neveľkoleposť a čistota, až to diváka zasiahne. To všetko Kaurismäki výdatne podfarbuje staromilskými pesničkovými šlágrami.
Holappa je robotník, ktorý trávi svoj čas medzi prácou a krčmami. Veľa pije. Ako vraví, má depresiu. Pretože toľko pije. A pije preto, lebo má depresiu. Pre svoj problém s alkoholom prichádza aj o prácu.
O tú prišla aj Ansa, ktorá robila v supermarkete. Žije sama v prázdnom malom byte, kde najčastejšie počúva rádio.
Tí dvaja sa stretnú a zdá sa, že si rozumejú. Holappa ich prvé rande okomentuje kamarátovi, že to išlo dobre a skoro sa zobrali. I keď s Ansou prehodil sotva pár slov a nevedel ani to, ako sa volá.

Lenže ako to už v správnom romantickom filme býva, hoci ho nakrútil Kaurismäki, na ceste k sebe musia prekonávať prekážky.
Sme tu síce vo svete svojského filmára, ktorý v mnohom pripomína časy minulé a stratené, ale v rádiu neprestajne počuť správy z vojny na Ukrajine. Postavy to zväčša nekomentujú. Ale napokon to už Ansa nevydrží a stručne a jasne dá najavo, čo si o tom myslí.