Na post šéfdirigenta Slovenskej filharmónie nastúpil v sezóne 2020/2021, teda počas pandémie, ktorá bola krízovým obdobím pre celú kultúru.
V ďalšom roku jeho rodné Rusko prepadlo Ukrajinu. Jeho manželka, pôvodom z Charkova, tesne pred inváziou prišla za chorou matkou. Netušil, kedy a či ju ešte uvidí. Vydal prísne vyhlásenie proti agresii a stále tvrdí, že umelec nemôže stáť bokom.
V novej sezóne bude dirigovať diela popredných majstrov aj skladby, ktoré na Slovensku zaznejú vôbec prvý raz. „Hudba má neopakovateľnú schopnosť odovzdať posolstvo tam, kde slová zlyhávajú,“ hovorí DANIEL RAISKIN.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako sa cíti dirigent zoči-voči orchestru a prečo je dirigent vždy sám,
- že hudba má aj svoju vôňu a ako vonia,
- čo si myslí o umelcoch, ktorí nedokázali odsúdiť ruskú agresiu na Ukrajine.
Pred vami je nová sezóna v Slovenskej filharmónii. Môžete priblížiť vašu prípravu?
Príprava sa ani v letných mesiacoch u mňa nelíši od sezóny v plnom prúde: kontrolujem partitúry, študujem, snažím sa prečítať čo najviac literatúry o dielach, ktoré hráme, a samozrejme o skladateľoch. Vždy je pre mňa vždy veľmi dôležité precítiť atmosféru a ducha času, v ktorom diela vznikali, pozadie skladieb a skladateľov život.
Takže aj letné prázdniny šéfdirigenta sú pracovné?
Žiaľ, tento rok som letnú dovolenku nemal. Hneď po našom úspešnom turné po Japonsku so Slovenskou filharmóniou sme sa s manželkou presťahovali do nového domova kúsok za Amsterdamom. Ako si iste viete predstaviť, je to pomerne náročné, všetko balenie a vybaľovanie stoviek škatúľ, ukončenie renovácií, skladanie nábytku a všetko okolo toho. Okrem toho som ešte v júli a auguste dirigoval koncerty, cestoval do Českej republiky a Hongkongu.

Vari nikdy neoddychujete, nerelaxujete?
Ale áno, mohol som si oddýchnuť v našej krásnej záhrade, to bol jeden z dôvodov, prečo sme sa rozhodli presťahovať do prostredia, mohol som sa prechádzať v dunách blízko mora a užiť si varenie v novej kuchyni. Som totiž vášnivý kuchár a rád relaxujem pri sporáku, keď pripravujem jedlo pre svoju rodinu a priateľov.

Na uvedenie ktorého diela v novej sezóne sa vy osobne tešíte a prečo?
Je ich viac. Hneď na úvod nášho abonentného cyklu odohráme Dona Quijota od Richarda Straussa, čo bude výnimočné aj vďaka violončelistovi Bryanovi Chengovi, sólistovi, ktorý sa v Bratislave predstaví debutovo. Veľmi sa teším aj na návrat môjho skvelého priateľa a výnimočného klaviristu Lukáša Vondráčka s nádherným Mozartovým koncertom, ďalej na uvedenie 3. symfónie od skladateľa Franza Schmidta, ktorý sa, mimochodom, narodil v Bratislave, aj na pokračovanie môjho osobného úsilia sprostredkovať symfónie od Šostakoviča - tentoraz to bude jeho piata symfónia.
Je medzi dielami v novej sezóne nejaké, ktoré budete dirigovať prvý raz?
Vždy sú diela, ktoré dirigujem prvýkrát a bude to tak aj v novej sezóne, takisto aj Slovenská filharmónia ich zahrá vôbec prvýkrát. Bez tohto neustáleho procesu objavovania by bol môj život veľmi jednorozmerný a vlastne nudný. Je to ako jesť to isté jedlo znova a znova – bez ohľadu na to, aké dobré je, jedného dňa zatúžite po niečom inom. Vždy sa snažím venovať čo najviac času štúdiu diel, ktoré sú pre mňa nové, a nájsť spôsob, ako rešpektovať tradíciu, ale aj počúvať ich novými, sviežimi ušami. A keď pracujem so spievaným textom, najmä v slovenčine, mimoriadne si dávam pozor na jeho pochopenie a špecifiká výslovnosti.

Keď sme pri dielach slovenských skladateľov, máte niektorého obľúbeného?
Pravidelne dirigujem aj diela slovenských skladateľov: Bellu, Moyzesa a Suchoňa. Je pre mňa ťažké vybrať obľúbeného slovenského skladateľa, ale hudba Eugena Suchoňa aj Jána Cikkera ma pri viacerých príležitostiach hlboko dojala. Teraz sa napríklad veľmi teším na svoje prvé dirigovanie Žalmu zeme podkarpatskej od Suchoňa.
Váš otec je renomovaný muzikológ. Ovplyvnil vás tento fakt pri výbere diel, ktoré sa rozhodujete uviesť a dirigovať?
Môj otec mal a stále má veľký vplyv na môj umelecký život a hodnoty. Jeho znalosť hudby všetkých žánrov je neuveriteľná a zahŕňa viac ako 500 rokov hudobnej histórie. Často v našich rozhovoroch upriami moju pozornosť na diela, ktoré som možno nezachytil. Inokedy ma inšpiruje určitý príbeh spojený s konkrétnou skladbou, aby som ju zaradil do programu. Občas sa síce nezhodneme, ale to je celkom typické pre otcov a synov, rovnakú skúsenosť mám aj s vlastným synom, ktorý je sám skvelým hudobníkom. No čím som starší, tým viac si vážim všetko, čo mi otec poskytol.

Ste typ dirigenta, ktorý sa snaží predstaviť aj menej známe diela. Nestačí vám staviť na osvedčené kusy?