Bod obnovy
Rok 2041 nie je až tak ďaleko, ale je stále dostatočne vzdialený na to, aby sa o ňom dalo fantazírovať. Odohráva sa v ňom príbeh česko-slovenského sci-fi Bod obnovy. Autá v ňom ešte nelietajú. Ale mesto „zarástlo“ obrovskými budovami nevšedných tvarov.
Lenže tvorcovia filmu vyťahujú z rukáva iný tromf. Tromf, ktorý vyvoláva dráždivé otázky. Na ňom založili svoje rozprávanie. Bod obnovy sa tak začína vo vzrušujúcom bode. Zvlášť keď je žáner sci-fi v tunajšej kinematografii pramálo prebádaný.
Robert Hloz: Kľúčom k oživeniu mŕtveho človeka je pre nás záloha mozgových spojení Čítajte O tom tromfe však neskôr. Najprv sa treba pristaviť pri tom, ako ten svet roku 2041 vyzerá. Pretože ak je dizajnovo a trikovo taký, že vyvoláva posmešky, môžu tvorcovia vyťahovať z rukáva čokoľvek, už to nebude naplno fungovať. A obavy, že vizuál bude zodpovedať obmedzeným možnostiam česko-slovenskej produkcie, tu, samozrejme, sú. Nemalé.
Sebavedomý začiatok zvyšuje očakávania
Tentoraz sa však obavy nepotvrdili, hoci ide o sci-fi debutujúceho českého režiséra Roberta Hloza. Svet budúcnosti sa podarilo zobraziť tak, že to nie je trápne. Aspoň čo sa týka dizajnu veľkolepých budov alebo technologických vychytávok.
Na začiatok teda dobrý pocit. A očakávania tým ešte stúpajú.
