Hekuba
„Myslíš, že túžim zabiť deväťročného chlapca?,“ pýta sa kráľ Agamemnón jedného zo svojich spojencov, kým v spustošenej Tróji hľadajú posledného dediča trónu. „Tieto veci treba urobiť,“ dodáva jedným dychom.
Agamemnón nie je fanatický vrah, utrpenie iných ho neteší. No kedysi dávno sa rozhodol pre moc a teraz už nemôže prestať. A tak v troskách znivočenej Tróje prekračuje mŕtve telá a hľadá najmladšieho z devätnástich synov kráľovnej Hekuby.
A Hekuba, spolu s ostatnými ženami Tróje, ktoré podľa vojnových pravidiel pripadli „víťazom“, na neho hľadí nielen so strachom, ale aj s opovrhnutím. Stále má totiž nádej, že jej najmladší syn žije.
Poranené egá sú dôležitejšie ako osud
Slovenské komorné divadlo v Martine ešte v minulej sezóne uviedlo inscenáciu režiséra Lukáša Brutovského Hekuba. Je súčasťou dramaturgickej koncepcie, pri ktorej sa tri inscenácie odohrali na jedinom scénografickom riešení - bielej šikmej ploche. Pre zranenie protagonistky sa však dlhšie neuvádzala. V novej sezóne je túto mimoriadnu inscenáciu znova možné vidieť.
Do svojho programu ho tak mohol zaradiť až festival Divadelná Nitra. Svojou témou pritom výborne zapadá do dramaturgie 32. ročníka. Jeho témou totiž boli Odozvy/Responses a okrem environmentálnych tém sa v programe objavovali aj reakcie na vojnovú agresiu.
Diela s motívom trójskej vojny sa v posledných sezónach objavujú systematicky. Nikdy však nejde o obraz hrdinských činov dobyvateľov. Divadlá po ruskej invázii ukazujú skutočné dôsledky vojny, teror, mestá, v ktorých nezostal kameň na kameni, rabovanie a nezmyselnú krutosť, ktorá prekračuje všetky medze.
