„V poslednej dobe som sa venovala témam, ako zložiť masku a vrátiť sa k autentickosti, a keď som sa tam už dostala, tak musím ako herečka z tej polohy zakaždým opäť vystúpiť a nasadiť si nejakú masku,“ hovorí herečka DOMINIKA MORÁVKOVÁ o najnovšej skúsenosti s herectvom.
To však neznamená, že by sa ocitla v nesprávnom povolaní, naopak, tvorba ju stále baví a keď to nejde hladko, kladie si otázku, čo ju to má naučiť do života.
Aktuálne ju môžeme vidieť v Nemocnici ako dokonalú lekárku, ktorá doma rieši ťažké problémy, aj v Prokurátorke ako mladú, ambicióznu a trochu nervóznu vyšetrovateľku.
Začala sa škola. Vaša dcérka je už druháčka, tešila sa?
Amálka chodí do školy ochotne a rada, určite je to aj tým, aké príjemné prostredie vytvárajú jej učitelia. Kladú dôraz na individualitu žiaka, podporujú ich v tom, čo ich baví a zaujíma. Náš život sa jej nástupom do školy nijako dramaticky nezmenil, nemáme doma ťažké a prísne učenie, všetko to zvláda v škole.
Ste typ helikoptérovej matky, čo riadi a ochraňuje dieťa na každom kroku, alebo skôr ázijská tigria matka, ktorá pokojne pustí 3-ročné dieťa cez celé mesto do obchodu?
Myslím, že žiadny extrém nie je zdravý. Dieťa potrebuje hranice, pocit lásky, bezpečia, zázemia, prijatia, na druhej strane potrebuje aj opak – slobodu. Učím sa byť niekde v strede, rada vytváram deťom bezpečie, prijatie a hranice, a doprajem im aj slobodu v istých veciach sa rozhodovať.
V poslednej dobe vás vidno v seriáloch ako vyšetrovateľku (Výnimočná Nikol, Prokurátorka) alebo lekárku (Nemocnica). Ktoré prostredie alebo žáner sú vám sympatickejšie?
Je to tak na rovnako, obe tie prostredia sú mi veľmi vzdialené, do každej postavy sa potrebujem rovnako prácne prevteliť.

Lepšie sa mi hrajú vážnejšie žánre ako komediálne, ale nie je to pravidlo, lebo Autoškola bola komédia a to sa mi hralo super. Vždy je to najmä o ľuďoch, o prostredí, o atmosfére a musím povedať, že teraz sa veľmi dobre cítim vo všetkých projektoch, ktoré robím.
V Nemocnici ste relatívne nová postava, prišli ste na konci predošlej sezóny. Museli ste zapadnúť do zohratej partie, aj ako postava aj ako herečka. Aké to bolo?
Zo začiatku som sa zoznamovala so štýlom práce, štýlom herectva, s tempom, celým prostredím a nebolo to úplne hladké, bola to pre mňa výzva a kládla som si otázku, čo ma to má naučiť?