BRATISLAVA. Myslel si, že už nikdy neuvidí domy, medzi ktorými vyrastal. Nakladali ho do sanitky, odvážali do nemocnice a on si bol plne vedomý toho, že je na hranici života a smrti.
Nór Jon Fosse mal sedem rokov, keď mal vážnu nehodu. Nad sebou videl oblak vytvorený z drobných svetielok a cítil zvláštny pokoj.
V tej chvíli sa mu zjavil obraz samého seba: bol v pokročilom veku, sedel vo svojom byte a s ľuďmi, ktorí boli okolo neho, sa rozprával o literatúre.

Naozaj, netrvalo dlho a začal písať. Ešte ako chlapec. V dospelosti potom prešiel dvoma podobami životného štýlu. Jedna sa prejavila v jeho dramatickej tvorbe, druhá pri písaní poézie a prózy.
Za obe tieto etapy mu teraz patrí Nobelova cena za literatúru, ktorú mu udelila Švédska kráľovská akadémia.
Sám radšej požiadal o pomoc
Nórske akademické prostredie bolo kedysi výrazne poznačené ľavicovou ideológiou. Ako študent a začínajúci autor bol teda Jon Fosse obklopený komunistami a marxistami, a ani jemu samému nebola cudzia anarchia alebo, minimálne, hipisácky postoj k životu.
Veľa fajčil. A veľa pil.