Vyznával pravdu, ktorá človeka oslobodzuje, aj keď ho pritlačia k múru
Zhrnutie: Kultivovaný, i keď viac-menej konvenčný portrét režiséra Eduarda Grečnera, ktorý sa do svojich filmov zo šesťdesiatych rokov snažil dostať aj nekonvenčnosť.
V 50. rokoch minulého storočia mali slovenské filmy ukazovať radostného človeka, ktorý sa teší zo socializmu. Keď sa na to pozeral Eduard Grečner a videl vo filmoch prejav divadlom podkutých hercov, musel sa smiať.
Neveril tomu. A keď sa sám pustil do nakrúcania, začal postupne „dobývať územie pravdy“.
