Alexander Dubček bol komplikovanou osobnosťou, hovorí režisér Lordan Zafranovič pri castingu do hraného filmu o najznámejšom slovenskom politikovi. A pýta sa zároveň, či to bol hrdina alebo zbabelec.
Zafranovič je jeden z protagonistov dokumentárneho filmu Roberta Kirchhoffa Všetci ľudia budú bratia, ktorý o Dubčekovi hovorí. A tento týždeň mal zároveň premiéru ďalší film o udalostiach roku 1968, v ktorom sa objavuje aj Dubček.
Volá sa Muž, ktorý stál v ceste. Svojím názvom však neodkazuje na Dubčeka, ale na Františka Kriegela.
Tie dva filmy sú, samozrejme, v mnohom odlišné. Už v tom, že jeden sa venuje priamo Dubčekovi, kým v druhom je to okrajovejšia, hoci dôležitá postava.
Spoločné majú azda to, že ani jeden jeho osobnosť neheroizuje. Snímka Muž, ktorý stál v ceste sa síce heroizácii nevyhýba, no smeruje ju k inej osobnosti.
A tak sa jeden z divákov na známom filmovom portáli mohol spokojne vyjadriť, že konečne má svoj film aj Kriegel a nejde o nespravodlivé velebenie Dubčeka na jeho úkor.
V tieni Kriegela
Na Dubčeka sa určite mnohí pozerajú ako na obeť, čistú dušu s dobrými úmyslami. Jeho mäkký výraz a milý úsmev k tomu zvádza. Až je ťažké predstaviť si ho inak.
Kirchhoffov dokument však rozporuje predstavu Dubčeka ako „naivku“, ktorú všetci ťahali za nos. Historik Stanislav Sikora otvorene hovorí, že dokázal byť tvrdý, presadiť sa v tlačenici, šikovne manévrovať a vďaka tomu stúpať až na politický Olymp.
Hraný film režiséra Petra Nikolaeva prisudzuje Dubčekovi istú naivnosť, prinajmenšom v porovnaní s pragmatickým Gustávom Husákom.
