Článok je súčasťou SME Národné, pravidelnej prílohy denníka SME.
Premiéra novej verzie Labutieho jazera 3. novembra 2023 v Slovenskom národnom divadle bude historicky prvým uvedením choreografie legendárneho Rudolfa Nurejeva na Slovensku.
Autorom výpravy je Jordi Roig, jeden z najprestížnejších svetových scénických a kostýmových výtvarníkov. Počas svojej kariéry spolupracoval s legendárnymi osobnosťami baletu na inscenáciách klasických baletov, ako aj súčasných diel tvorcov 21. storočia.
Študovali ste súčasne divadelné umenie, bábkoherectvo a tanec a po škole ste sa krátko venovali tancu. Čo vám dalo obdobie profesionálneho tanca?
Jedna vec ma posúvala k druhej bez toho, aby som to plánoval. Moja fáza profesionálneho tanečníka bola krátka, nebolo to stvorené pre mňa.
Oveľa dôležitejšie bolo, aby som spoznal fyzickú stránku tanečníka, dramaturgiu baletných inscenácií, aby som pochopil postavy a ideu diel.
Spomínate si na diela a tvorcov, ktoré vás v tom období ovplyvnili?
Ako veľmi mladý som videl dnes už legendy – Balet 20. storočia Mauricea Béjarta, Cullberg Ballet pod vedením Matsa Eka. Mal som obrovské šťastie, že som v tom období stretol výnimočných tvorcov Mauricea Béjarta, Marciu Haydée a geniálneho talianskeho scénografa Ezia Frigeria, ktorí ma bezpochyby priviedli ku kariére scénického a kostýmového výtvarníka.
S niektorými z nich ste aj spolupracovali.
Áno, hlavne s legendárnou primabalerínou a choreografkou Marciou Haydée, jednou z najväčších osobností baletu 20. storočia, ona ma objavila a naštartovala moju medzinárodnú kariéru. Vlastne som nechcel byť scénografom, bola to zhoda náhod.
Jordi Roig je autorom scény a kostýmov k novému Labutiemu jazeru, ktoré bude mať v Balete SND premiéru 3.11.2023 (zdroj: archív J. Roiga)Zdá sa, že takmer vôbec nedávate rozhovory, nerád hovoríte o sebe?
Necítim sa zaujímavý. Robím len svoju prácu, diváci posúdia, či sa im
páči alebo nie.
Ste spolutvorca novej verzie Labutieho jazera Rudolfa Nurejeva.
Zaujímavejšia ako môj život je skutočnosť, že Balet Slovenského národného divadla uvedie Labutie jazero vo verzii Rudolfa Nurejeva, po prvý raz na Slovensku.
Pre baletný súbor a pre celé divadlo je to fantastická príležitosť, veď nie každý môže mať Rudolfa Nurejeva.
Okrem Viedne a Paríža sa momentálne nikde inde na svete nehrá. Viedeň bola v jeho kariére špeciálna, pretože tam uviedol svoju prvú choreografiu. Takže máte veľké šťastie, že uvediete dielo Rudolfa Nurejeva v Bratislave.
Labutie jazero je obrovskou výzvou nielen pre choreografa, ale aj pre scénografa. Vy ste v roku 1997 dostali ponuku vytvoriť výpravu k novému naštudovaniu inscenácie Rudofa Nurejeva vo Viedni.
Bol to jeden z najdôležitejších momentov v mojej kariére. Gerhard Brunner, ktorý bol intendantom Štátnej opery v čase vzniku prvej premiéry Labutieho jazera z roku 1964, mi povedal, že v balete plánujú obnoviť Nurejevovo Labutie jazero.
Hneď mi napadlo, že musia osloviť Ezia Frigeria, pretože som vedel, že bol dvorným scénografom Rudolfa Nurejeva a Rudolf chcel pracovať len s ním. Pôvodnú verziu výpravy Labutieho jazera vytvoril síce Nicholas Georgiadis, ale odkedy stretol Nurejev Frigeria, chcel spolupracovať už iba s ním.
Ezio bol dizajnérom mnohých Nurejevových baletov pre Parížsku operu, ako boli napríklad Spiaca krásavica, Bajadéra, Raymonda a ďalšie. Navrhol som im spojiť sa s Frigeriom a osloviť ho.
Frigerio však v tých rokoch robil výpravu Labutieho jazera v Parížskej opere a v La Scale. Vedenie Viedenskej štátnej opery trvalo na tom, že chcú niečo iné, nové.
Výprava Labutieho jazera v číslach
- Na jednu balerínu sa spotrebovalo osem metrov tylu a vyše pol metra zamatu.
- Každá balerína má 15 vrstiev, ktorých cikcakový okraj vystrihovali krajčírky ručne.
- Na všetky kostýmy sa spotrebovalo 2 020 metrov tylu, 535 m zamatu, 478 m výšivky (veľká časť je ručne prišívaná na kostým), 114 m elastanu na polotrikoty a 10 m kožušiny.
- Zamat sa objednával z Francúzska, výšivky z Indie, rôzne aplikácie zo Španielska, satén, tyl, zamat a kožušina z Nemecka.
- Obuvnícki majstri ušili do inscenácie 114 topánok.
Povedali mi – chceme, aby ste to robili vy. Požiadali ma, aby som urobil remake výpravy baletu Rudolfa Nurejeva.
Zadanie, aby som inscenáciu aktualizoval a odlíšil, pre mňa predstavovalo obrovskú výzvu. Nakoniec som zavolal Frigeriovi – keďže sme sa dobre poznali, rozprávali sme sa o tom a on mi na konci povedal – choď do toho projektu a jednoducho to urob. Tak som ponuku nakoniec prijal a bol to veľký úspech.
Celý projekt bol nesmierne zaujímavý a vnímal som ho ako fantastický dar. V úlohe princa sa vtedy predstavil Vladimir Malakhov, ktorý bol v tom čase na vrchole.
Čo je základom vášho konceptu scény a kostýmov k Labutiemu jazeru?
Keď ma požiadali, aby som vytvoril návrhy na novú výpravu, cítil som obrovskú zodpovednosť, pretože to bolo originálne dielo s existujúcou estetikou renomovaného dizajnéra.
Mal som to odlíšiť a aktualizovať, pretože som menil niečo, čo niektorí považovali za ikonické.
Jedinečný Ezio Frigerio mi dal ten správny impulz, nasmeroval ma. Inšpirácia prichádzala postupne prácou na diele, všetko sa rodilo a vyvíjalo počas pracovného procesu, hudba a existujúca choreografia mi dávali pokyny.
Koncept v mojom zámere vychádza z charakteru elegancie v jednoduchosti, rešpektu k choreografii a obdivu k minulým časom.
Vedeli by ste povedať, čo je pre vašu tvorbu typické?
Pravdupovediac, neviem. Je fakt, že niekedy ľudia hovoria – nevedel som, že je to tvoja výprava, ale videl som tie farby a povedal som si, to musí byť Jordi. Ja to nevidím tak jasne. Viem, že niekedy rozpoznáte práce dizajnérov, lebo niektoré prvky opakujú, je to niečo ako značka.
Nevidím to v sebe, pretože si myslím, že každá moja inscenácia je iná, ale určite je to niečo, čo zvonku poznáte. No nie je to môj zámer. Pracujem, posúvam sa v tvorbe. Som si istý, že nejakým spôsobom vytváram svoj štýl, ale nemám v tom naozaj jasno.
Keď dokončím projekt, vždy sa pýtam, prečo si to urobil takto? Vždy sa to dá urobiť inak, ale ja som to urobil týmto spôsobom. Je to v poriadku.
Navrhujete výpravu a kostýmy pre klasický balet aj pre súčasné diela. K čomu máte bližšie?
Nemám žiadne preferencie.
Olga Chelpanova v kostýme Jordi Roiga k Labutiemu jazeru v Balete SND (zdroj: Branislav Šimončík)Skutočne? Veď sú to dva odlišné svety. Na jednej strane veľkoleposť, na druhej minimalizmus.
Áno, možno ľudia odo mňa viac poznajú veľké klasické balety s opulentnou scénou a kostýmami. Ale ja môžem urobiť aj dielo, ktoré som napríklad robil s Edwardom Clugom (Balet SND má v repertoári jeho dielo Carmina Burana, pozn. autora).
Tri lavičky, biele boxy, akoby na javisku nebolo takmer nič, ale aj to sa mi veľmi páči. Záleží na každom detaile. Pre mňa je zaujímavá rôznorodosť inscenácií, ak ma autori presvedčia, aby som išiel do nového projektu.
Ktoré inscenácie sú pre vás zvlášť významné alebo prelomové?
Remake Nurejevovho Labutieho jazera vo Viedni v roku 1997 bol a vždy bude pre mňa neuveriteľnou cťou a dôkazom dôvery, tá inscenácia bezpochyby poznamenala moju kariéru.
Jordi Roig
- Rodák zo španielskeho mesta Lleida sa pod vplyvom otca, ktorý bol známy tvorbou výtvarných návrhov k baletom, začal už v ranom veku venovať výtvarnému umeniu.
- Začiatkom roku 1987 ukončil tanečnú kariéru, aby sa mohol venovať kostýmovému a scénickému dizajnu.
- Pri ďalších štúdiách sa zoznámil s renomovaným dizajnérom Eziom Frigeriom.
- V súčasnosti patrí k najvyhľadávanejším javiskovým dizajnérom Európy v oblasti inscenovania klasických baletov.
- Z množstva baletných inscenácií, ku ktorým navrhol scénu a kostýmy, je potrebné spomenúť Nurejevovo Labutie jazero, balety Vladimíra Malakhova Bajadéra, Maškarný bál, La Peri, Labutie jazero a Heinza Spoerliho Coppélia, Les Indes Galantes, Don Quijote a mnoho ďalších.
- Spolupracoval s choreografmi a režisérmi ako Rudolf Nurejev, Marcia Haydée, Vladimir Malakhov, Heinz Spoerli, Manuel Legris, Victor Ullate, Renato Zanella, Terence Kohler, Edward Clug a mnohými ďalšími, so súbormi a divadlami ako Stuttgarter Ballett, Wiener Staatsoper, Wiener Philarmoniker, Semperoper Dresden, Les Ballets de Monte-Carlo, Introdans, Deutsche Oper Berlin, Ballett Zürich, Staatsoper unter den Linden Berlin, Bayerisches Staatsballett, Staatstheater Karlsruhe, Teatre Nacional de Catalunya, Finnish National Ballet, Hong Kong Ballet, Teatre lliure, Les Grands Ballets Canadiens de Montréal, Staatstheater Nürnberg.
Rovnako ako výpravy vytvorené pre inscenácie Marcie Haydée, Vladimíra Malakhova, Heinza Spoerliho a iných, ktorí ma prizvali na spoluprácu.
Ktorú fázu procesu tvorby scény a kostýmov pre balet – od návrhov po premiéru – máte najradšej?
Čas strávený s remeselníkmi v umeleckých dielňach.
Ako vnímate spoluprácu s Umelecko-dekoračnými dielňami SND?
Je to vždy nová výzva, keď pracujete s rôznymi divadlami a umeleckými dielňami, hlavne keď sa ešte navzájom nepoznáte. Najdôležitejšie je nájsť dobrých remeselníkov a tých tu máte. Postupne treba budovať dôveru a zdieľať vedomosti, aby ste dosiahli požadovaný výsledok.
Mám rád ten proces, páči sa mi maľba, sochárstvo, hoci to sám nerobím. Takže aj ja sa vždy pýtam ľudí na veci, ktoré sa týkajú výtvarného umenia, architektúry atď. Mám rád proces výroby, rád sa doň zapájam, ak treba.
V každom divadle je to nová skúsenosť, nová výzva. Ale je fajn poznať sa, vidieť ďalšie možnosti. Myslím si, že máte veľmi milých ľudí a šikovných remeselníkov, ktorí to zvládnu. Viem o sebe, že som náročný a vyžadujem od ľudí maximum. Mám zatiaľ z celého procesu veľmi dobrý pocit a myslím si, že to bude skvelé.
Prečo je podľa vás balet ako umenie dôležitý a potrebný aj v 21. storočí?
Všetky prejavy umenia sú dôležité pre náš rozvoj, ale pre mňa to má zmysel len vtedy, keď umenie so sebou nesie veľkú tvorivú kvalitu a emocionálne bohatstvo. O to sa snažím aj vo svojej práci.
Raz ma jedna žena zastavila po predstavení Spiacej krásavice a povedala – ďakujem vám, bála som sa, že to bude nuda, ale to, čo som videla, bolo také svieže, že tie tri hodiny prešli ako nič.
Naozaj sa snažím, aby si balet užili aj mladí ľudia. Napríklad moji synovci, teraz moja dcéra. Je to dôležité, aby na balet nechodili iba starí ľudia. Je dobré, že sú tam, ale dnešné inscenácie musia do divadla priviesť mladých ľudí. Ak ich chcete vziať na trojhodinový balet s príbehom z 19. storočia, musíte tam priniesť nové elementy, nový náboj, energiu, o toto sa pokúšam.
Vďaka čomu je podľa vás Labutie jazero najikonickejším baletom na svete?
Je to najmä vďaka Čajkovského geniálnej hudbe, ale tiež vďaka nespochybniteľnej choreografickej a výtvarnej kvalite. Týka sa to aj Nurejevovej verzie a jej výtvarnej stránky.
Nurejev robil svoje prvé balety s Nicholasom Georgiadisom, ale keď prišiel Frigerio, bol zrazu ako v inej dobe. Myslím si, že všetko, čo Frigerio vytvoril, bolo geniálne. Bol otvorený novým veciam a vždy, keď som videl jeho nové dielo, nechápal som, že je čoraz dokonalejší, v každom predstavení priniesol niečo nové. Nikdy nezostal pri jednom riešení, posúval sa stále dopredu. Dokonca aj vo svojich posledných prácach. Bol to skutočný génius.
A to sa týka aj Nurejeva, jeho geniality, on sa tiež snažil nezostávať a ísť každý deň o krok ďalej, v každom diele. Niečo podobné môžeme vidieť v choreografiách Williama Forsytha (Balet SND má v repertoári jeho dielo The Vertiginous Thrill of Exactitude, pozn. autora), je absolútne súčasný.
V choreografiách Forsytha alebo Jiřího Kyliána, ktorí majú vyše sedemdesiat, vás stále niečo prekvapí a stále sú o krok vpredu. Všetci ostatní to môžeme skúšať, ale vždy budeme krok za nimi. Toto je nikdy sa nekončiaci proces.
Patríte medzi najžiadanejších scénografov baletu súčasnosti. Aké atribúty by mala mať výprava, aby aj dvestoročný balet pôsobil sviežo a príťažlivo?
Snažím sa zo všetkých síl pozerať sa na balety očami dneška.
