Nová slovenská tragikomédia A máme, čo sme chceli je viac rodinná dráma ako komédia. Odohráva sa deň pred rozdelením Česko-Slovenska, no jej témou je iná, staršia trauma – spolupráca otca s ŠtB. Napriek tomu je to veľmi dobrý film.
Silvester v roku 1992, Banská Bystrica. Česko-slovenská rodina Varchalovcov sa chystá pokrstiť novorodenú Zuzku a pri tej príležitosti uzmieriť jej otca Petra (Daniel Fisher) a starého otca Daniela (Ady Hajdu).
Lenže Peter sa na krst nedostaví, a tak sa všetci poberú domov, dovariť silvestrovskú kapustnicu, zahriať sa a napraviť náladu pálenkou.
Ako Golda Meirová donútila Kissingera zjesť boršč. A pomôcť Izraelu Čítajte Keď sa konečne objaví Peter, nálada sa pokazí ešte viac, pretože prinesie spis o spolupráci svojho otca so Štátnou bezpečnosťou. Nečítal ho celý, no stačilo mu doň nahliadnuť, aby zistil, že jeho otec donášal i na tajnú cirkev, v ktorej sa angažoval a pre ktorú ho vyhodil z domu.
Nedá na radu rodinného priateľa (Bolek Polívka), aby to nechal tak a všetko spálil, a otca konfrontuje. Ten dostane infarkt, odvezú ho do nemocnice a rodina zostáva na celé to dusno bez hlavného aktéra.
Pelíšky to nie sú
Mali to byť nové Pelíšky, aspoň podľa promo materiálov distribútora. Nasvedčovala tomu aj podobná vianočná atmosféra a veľké stretnutie rodiny, socialistické kostýmy i kulisy nepoznačené estetikou začínajúceho kapitalizmu a divokých 90. rokov.
