Článok je súčasťou SME Národné, pravidelnej prílohy denníka SME.
V piatok 13. októbra sa vonkajšia teplota v hlavnom meste šplhala nad dvadsaťpäť stupňov Celzia. Mimoriadne horúco v ten deň bolo aj v Umelecko-dekoračných dielňach SND.
Nie však pre počasie, ale pre množstvo práce, ktorú bolo treba stihnúť.
V ten piatok chýbali presne tri týždne do premiéry nového Labutieho jazera. Do práce na dekoráciách k inscenácii sa v divadelných dielňach zapojil hádam každý, kto mohol. Hotové mali byť do konca týždňa.
A tak nečudo, že sme aj riaditeľa Umelecko-dekoračných dielní SND, profesora Petra Čaneckého, našli v maliarskej dielni.
„Nemal by to riaditeľ robiť, lebo potom ľuďom berie robotu, ale v tomto prípade je každý pár rúk veľmi dôležitý, dokonca aj vozári nám pomáhajú,“ objasnil nám riaditeľ dielní hneď po tom, ako sa ospravedlnil, že nás privítal v montérkach.
„Práve robíme obklad stĺpov pre Labutie jazero. Má niekoľko technologických fáz a tie sa musia dodržať. Preto to prakticky aj tak dlho trvá. Nebolo by to v takom stave, keby nám časový plán nenabúrala inscenácia Nabucca. Na výrobu Labutieho jazera nám zostal len necelý mesiac, čo je úplne drastický termín, takže sme vytiahli všetky ruky-nohy, aby sme to do technickej skúšky stihli,“ vysvetlil.
Dekorácie k Labutiemu jazeru v procese výroby (zdroj: Natália Dadíková)V dielňach prežil 40 rokov
Ako dlhoročný uznávaný scénický a kostýmový výtvarník pozná Peter Čanecký divadelné dielne ako svoju dlaň. V tomto prostredí sa pohybuje štyridsať rokov, aj preto presne vie, aké problémy či výzvy čakajú divadelné dielne v najbližšom období.
„Myslím si, že všetci sme robotníci divadla, hoci každý na inej úrovni. Riaditeľ divadelných dielní je len taký, akí sú ľudia v dielňach, a ľudia v dielňach sú takí, aký je riaditeľ. Tým, že všetky remeselné profesie poznám, nemám problém kedykoľvek zísť medzi umelecké profesie a zapojiť sa do práce. Som len jeden z nich. A tak to má byť. Scénografia bez remesla je ničím a scénograf bez remeselnej podpory je nikým,“ vraví Čanecký.
Ikonická inscenácia Labutieho jazera prichádza na javisko Baletu SND Čítajte Miesto riaditeľa dielní prijal Peter Čanecký v manažmente Mateja Drličku na rok po vzájomnej dohode.
Vraví, že táto pozícia nikdy nebola jeho cieľom. Prijal ju preto, aby dostal do rovnováhy produkčné požiadavky jednotlivých súborov divadla a výrobné možnosti dielní SND.
„Štandardne vyrábame tri inscenácie naraz. Musíme to realizovať tak, aby sme boli maximálne efektívni a aby sme vedeli všetky profesie využiť čo najlepšie. Poznám toto prostredie úplne dôverne a rád by som túto svoju znalosť využil. Ako som už povedal, požiadavky a možnosti musia zostať v rovnováhe,“ objasňuje riaditeľ dielní.
Ak prichádzalo k opaku, vychádzalo to často aj z toho, že hoci sú Umelecko-dekoračné dielne pod správou Slovenského národného divadla, nie sú jeho súčasťou aj fyzicky. Sídlia v samostatných priestoroch v Ružinove na Mliekarenskej ulici.
„Divadelné dielne, tak ako boli vymyslené, sú geniálny projekt, ale ich absolútnym negatívom je, že nie sú súčasťou divadla. To komplikuje život v samotnom divadle, pretože jednotlivé súbory priamo nevnímajú, že dielne sú jeho súčasťou. My sme pritom riadny štvrtý súbor divadla. Dokonca môžem konštatovať, že najlepšie vieme, čo sa v jednom čase deje vo všetkých troch súboroch naraz. Napriek tomu, že činohra, opera a balet sú v jednej budove, sú pomerne atomizované. Každý riaditeľ súboru si stráži svoje, ale u nás sa to stretne,“ približuje scénograf.
Peter Čanecký vysvetľuje ako sa dekorujú stĺpy k Labutiemu jazeru (zdroj: Natália Dadíková)Každý deň dokáže prekvapiť
Peter Čanecký v Umelecko-dekoračných dielňach šéfuje viac ako 120-člennému tímu remeselníkov. Medzi nimi viacerí reprezentujú remeslá, ktoré dnes len už tak hocikde nenájdete.
„Tieto profesie v súčasnosti zanikajú – obuvníci, vlásenkári, krajčíri… Zohnať dnes skvelého strihača kostýmov vôbec nie je jednoduché. Ďalej ide o umeleckých zámočníkov, stolárov, maliarov, kašírnikov, čalúnnikov a iné povolania. Deväťdesiat percent záujemcov nezvládne prečítať našu technickú dokumentáciu. Je len veľmi málo šikovných ľudí, ktorí sú schopní jej rozumieť,“ vraví Čanecký.
„Mimoriadne vzácna časť našich dielní je práve konštrukčné oddelenie. Keď od výtvarníka preberieme návrh, konštrukčný ateliér to narysuje pre jednotlivé dielne tak, aby to sedelo, keď sa to zloží dokopy. U nás jednotlivé profesie pracujú úplne samostatne a ich koordinácia je predmetom vedúcich pracovníkov scénickej aj kostýmovej výroby,“ objasňuje riaditeľ.
Z jeho návrhov sa hercom krútila hlava. SNG vystavuje návrhy Ladislava Vychodila Čítajte A dá sa vôbec harmonizovať taký veľký kolektív remeselníkov?
„Dá sa to len tak, že o tom viete takmer všetko. Vzhľadom na to, čo som už v divadle prežil, sa mi potvrdzuje, že v dielňach je každý deň iný a to je na tom príťažlivé a zaujímavé,“ vraví scénograf.
„Život sa mi zmenil aj v tom, že každý deň vstávam ráno o piatej. Od siedmej som v dielňach a do ôsmej mám kolobeh kontroly a podpisovania faktúr aj iných dokumentov. Potom mám každodennú poradu s majstrami jednotlivých dielní. Nasleduje set vybavovania mailov, organizovania a harmonizovania kostýmovej výroby so scénickou a komunikácia s prevádzkami a vedením divadla. Skutočne som nečakal, koľko administratívnej práce budem mať. Ale to najdôležitejšie je, že po mne nevidieť žiadnu robotu, tak ako som bol zvyknutý zo svojej profesijnej činnosti.
Výsledkom mojej práce scénografa bola inscenácia, teraz je výsledkom mojej roboty nič. A to hovorím s plnou vážnosťou. Na to som si musel vo veľmi krátkom čase zvyknúť. Celé manažovanie je len latentným procesom a na javisku ho v skutočnosti nevidieť. To sa nesťažujem, len konštatujem skutočnosť, ktorá tu čaká každého riaditeľa,“ uzatvára Peter Čanecký.
Scéna nového Labutieho jazera v SND. (zdroj: Juraj Žilinčár)
