Článok je súčasťou SME Národné, pravidelnej prílohy denníka SME.
Pred osemnástimi rokmi som začal žiť krásny, slobodný, čistý život. Začal som abstinovať a písať rozprávkové knihy pre deti aj dospelých. Totižto až vtedy som nabral odvahu na to, aby som aj cudzích ľudí, potenciálnych čitateľov, nechal nazrieť do svojho hlbokého vnútra.
Nuž, nie sú to iba rozprávky, zábava a recesia, ktorú celý život milujem, ale vždy je to aj kus môjho naozajstného života. Pocity a vyžmýkané srdce sú v týchto príbehoch samozrejmosťou.
Pri písaní prvej rozprávkovej knihy som si povedal, že ak urobí radosť čo len jednému človeku na svete, budem šťastný.
To sa deje aj vďaka Muflónovi Ancijášovi, ktorý je zo všetkých rozprávkových postavičiek, čo som počas svojich osemnástich spisovateľských rokov povymýšľal, môjmu srdcu najbližší.
V ňom som opísal revolučnú zmenu, ktorou som prešiel od čias, keď som sa občas bál aj sám seba, až do súčasnosti, keď si plním sny a želania s najväčšou možnou radosťou. Tak ako Muflón Ancijáš…
Keď som sa odhodlal abstinovať a slobodne žiť, stvoril som Muflóna Ancijáša. Začal som ho posielať do sveta a vtedy som aj ja nabral odvahu, aby som si začal plniť sny. Prežíval to, po čom som túžil aj ja v reálnom živote, a sem-tam som ho aj nasledoval.
Raz ja jeho, neskôr on mňa. Tak vzájomne.
Dokonca aj tie zázračné tepláčiky, o ktorých boli napísané štyri knihy o Ancijášovi, boli v skutočnosti moje. Nosil som ich dvadsať rokov a maminka ma za ne neraz hrešila.
Začal som v nich chodiť do práce, na výlety mimo okresu a neskôr som si svoje tepláčikové teritórium rozširoval a nosil ich aj do zahraničia. Všade som sa cítil ako doma. Tak ako Muflón Ancijáš, ktorý sa zmenil zo zamindrákovaného, zakomplexovaného zvieratka na zodpovedného muflóna, ktorý sa stal závislým od robenia radosti a pomáhania iným.
Ono totiž to pomáhanie robilo ešte väčšiu radosť Ancijášovi.
Ozaj, a viete, že aj pani učiteľka Lenka (vystupuje v tretej časti opery) je v skutočnosti moja manželka? Stretol som ju na jednej zo svojich mnohých besied o knihách.
Začali sme si vzájomne plniť želania a sny. Dokonca mi pri jednom upratovaní tie legendárne tepláčiky omylom vyhodila. Aj vďaka tomu vznikli ďalšie knihy a nové príbehy, ktoré nám priniesol život.
Napríklad jeden zo snov pani učiteľky Lenky bol naspievať pieseň v nahrávacom štúdiu. Tak sme si to splnili a časť melódie z tejto piesne máme v notách vytetovanú už niekoľko rokov. Je to aj tá melódia, ktorú budete počuť v treťom dejstve našej opery.
Andrea Vizvári ako Lenka a Róbert Remeselník ako muflón Ancijáš (zdroj: Zdenko Hanout)Áno, v príbehoch o Ancijášovi to nie sú „len“ rozprávky, ale je to aj kus naozajstného života. Nuž a pod tými príbehmi je aj odkaz pre všetkých, nie iba pre deti, že keď niečo chceš, o niečom snívaš a urobíš pre to všetko od srdca a z lásky, tak sa ti to splní. Presne ako nášmu muflónovi.
Už teraz vám sľubujem, že ďalšia kniha o Ancijášovi bude o tom, ako spieval v Opere SND. Lebo to je taká sila, že si zaslúži, aby sa tento príbeh dostal aj tam, kde doteraz nemali o opere ani potuchy.
A keďže som celý život hudobník, nič krajšie ako spojenie Muflóna Ancijáša s operou sa ani nemohlo prihodiť!
Želám vám krásnu jazdu životom, priatelia! Teším sa aj na stretnutia s vami, lebo na každom predstavení budem osobne, v úlohe Rozprávača.
Ďakujem za všetko a všetkým, ktorí sa pričinili o to, že tento príbeh môžeme spolu zažívať v predstavení Muflón Ancijáš v Opere SND.
Róbert Remeselník, Barbora Obložinská, Andrea Vizvári v opere Muflón Ancijáš (zdroj: Zdenko Hanout)
Autor: Braňo Jobus
