Ak by ženy chceli vedieť, akými sexuálnymi myšlienkami sa muž zaoberá, mali by čítať knihy homosexuálov. Oni o nich píšu úprimne. Heterosexuáli, tí už svoje túžby cenzurujú, kontrolujú sa a krotia.
Príroda ich stvorila na obraz primitívneho porotcu v súťaži Miss. Ženu vidia ako nohy, pokožku, prsia a ústa. To, na čo pritom myslia, by sa to dalo prirovnať k pornografii, k bezhraničným a nekontrolovateľným orgiám. Len nymfomanky si vedia ako-tak predstaviť, akými závislosťami trpia, vraví francúzsky spisovateľ Frédéric Beigbeder.
"V mojom mozgu sa každý deň odohráva 120 dní Sodomy. Každú ženu, ktorá okolo mňa prejde, podrobím lúčom X. Inými slovami, okamžite si ju obsadím do filmu X. A okamžite si predstavím, ako sa s ňou milujem. To je pravda o mužoch. Ak sa vás pritom nedotkneme, je to len preto, že nám to zákon neumožňuje," píše vo svojej novej knihe Confession d´un hétérosexuel légèrement dépassé. V Spovedi heterosexuála, ktorý vyšiel z módy.

Beigbeder celú svoju literárnu kariéru ironizuje život parížskeho buržuja odchovaného nočnými jazdami v luxusných kluboch s podporou extázy.
Výsledkom bolo, že polovica populácie ho nenávidela. Pohŕdala jeho starosťami, presvedčená o tom, že iba bez hanby balí ženy a nevie, čo s peniazmi. Takmer nikdy to nekomentoval, vyrovnával sa s tým.
Až teraz, šesť rokov po vypuknutí hnutia Me Too, sa potreboval ohradiť voči kritike, ktorá sa - nespravodlivo, vraví - zosypala aj naňho.
Zneužíva panny, môže písať knihy?
Keďže Frédéric Beigbeder sa presadil na rôznych úrovniach, ako spisovateľ, komentátor, kreatívec z reklamy, kritik aj scenárista, a teda vo francúzskej spoločnosti má veľký vplyv, na každé jeho slovo sa kladú vysoké nároky.