Krajina je spustošená, vyprahnutá, bez známok života. Neprežili zvieratá ani rastliny. Ale ľudia áno. Aspoň niekde.
Budapešť je stále pulzujúcim mestom, len sa nad ňou klenie obrovská kupola. Píše sa rok 2123.
Ako je možné, že ľudia žijú? A aký je ich život? Už tieto východiskové otázky pripútavajú pozornosť k animovanému sci-fi filmu Umelohmotné nebo.
Náročný projekt vznikol v maďarsko-slovenskej koprodukcii. A na konte má už okrem priaznivých recenzií v prestížnych zahraničných periodikách aj nomináciu na Európsku filmovú cenu.
Vízia budúcnosti
Za réžiu snímky je zodpovedná maďarská dvojica Tibor Bánóczki a Sarolta Szabó. Museli sa, prirodzene, venovať aj otázkam, o ktorých bola reč. A pri hľadaní odpovedí sa dokázali pekne rozparádiť.
„Keď redizajnujete svoje mesto do podoby, akú by mohlo mať o sto rokov, zvádza vás to k všeličomu,“ hovorí pre SME Bánóczki. „Pýtate sa, na čo by mohla ktorá budova slúžiť a rozbieha sa pri tom vaša predstavivosť. Ak v meste nie sú vlaky, lebo nikto už nikam necestuje, na čo by mohli slúžiť železničné stanice? Ak v Dunaji nie je voda, ako by sa mohli využívať lode? Bola to zábava zničiť naše mesto a nanovo ho vystavať.“
Tvorcovia však pripomínajú, že neriešili len otázky vonkajšej podoby Budapešti roku 2123, ale aj to, ako funguje tamojšia spoločnosť, v čo verí, ako trávi čas, ako si ľudia plánujú svoje životy.
Mnohé z ich nápadov sa napokon do filmu ani nedostali. To by museli nakrúcať televízny seriál, aby ich mohli všetky zužitkovať. Vo filme, ktorý má necelé dve hodiny, by zbytočne odpútavali pozornosť.
Tá sa sústreďuje na manželský pár Noru a Stefana. Ona sa rozhodne pre nečakaný krok – dá sa zabiť. Ale celkom inak, než si ktokoľvek z divákov predstavuje. Dá si do seba zasadiť strom.
