Jeho dcéra Zuzana bola tribúnkou Novembra ´89, on slobodne vysielal v auguste ´68. Herec JÁN MISTRÍK hovorí, že u nich doma vládla obmedzená demokracia, na svoje tri dcéry nebol taký prísny otec, ako je generál, ktorého si zahral v seriáli Dunaj.
Fašistov i partizánov videl už v útlom detstve, v pamäti mu ostala len mätež rôznych jazykov. Vo svojej bohatej kariére nezvykol hrávať fašistov, skôr partizánov, niekoľko rokov mal dokonca vo filmových ateliéroch na Kolibe len jeden kostým – vatovaný kabát.
Jeho srdcovou záležitosťou však dodnes zostali dve veci: divadlo a rozhlas. Mohol nakrúcať kdekoľvek, v Moskve či v Prahe, no na predstavenie musel byť večer v divadle a vo štvrtok v rozhlase kvôli legendárnym Bielikovcom.
V týchto dňoch si pripomíname udalosti 17. novembra 1989. Vaša prostredná dcéra Zuzana bola jednou z hlavných tvárí študentského hnutia. Nebáli ste sa o ňu?
Pochopiteľne, že sme sa báli, lebo nebola doma poldruha mesiaca. Občas som nabalil debny ovocia a odviezol ich do školy, aby mali nejaké vitamíny. Videli sme ju iba v televízii alebo na námestí, ale tam som často nebol. Bol som chorý, tak som chodil do Astorky na diskusie, takže sme sa míňali.
Bolo to výchovou, alebo jednoducho bola pri tom?

Bola pri tom, bolo treba niečo urobiť, tak do toho vletela. Ukázalo sa, že je schopná organizovať aj formulovať, tak ju spolužiaci pomaly vystrkovali dopredu.
Prekvapilo vás to?
Nie, mala to vždy v hlave upratané a vždy vedela, čo chce.
Aj vy ste v roku 1968 robili revolúciu, vysielali ste cez Slobodný vysielač Matice slovenskej Kriváň.
Ale to trvalo zhruba dva týždne, kým sa Husák vrátil z Moskvy. Potom skončili všetky vysielania.
Ako ste vysielali?
Podarilo sa nám v Martine zohnať krátkovlnný vysielač v štábnej budove Civilnej ochrany, ktorý mal dosah až do Austrálie. Chlapci z Matice slovenskej písali komentáre, zháňali správy, nosili nám to k vysielaču a z okresného výboru strany nás chodili kontrolovať.
Na tretí deň vysielania nás prijali do Dubčekovej komunistickej strany Československa, bez toho, aby sme o to žiadali. Keď nám potom chceli správy škrtať, zbalili sme sa.

Menili sme podzemné kryty CO, cez telefónnu linku sme vysielali do Žiliny, Žilina nás prepájala do Plzne, kde bola takzvaná štafeta, celočeskoslovenské vysielanie, každú hodinu sme sa dostali do vysielania.
Žena doma sedela s deťmi, Zuzka mala rok, najstaršia dcéra päť, čakala, či sa ozveme, či ešte sme alebo nie.
Ako to prežívala?
Moja najstaršia dcéra sa narodila 21. augusta a volá sa Jana. Čiže mala aj narodeniny, aj meniny, keď prišli Rusi. Žena nakúpila na oslavu, nech si detičky pokazia žalúdky a kamaráti nech sa opijú, mali sme doma alkohol, zákusky, torty.