Z tej fotografie mrazí. Dievčatko s vrkôčikmi drží v rukách kyticu kvetov. Azda predtým zaspievalo pesničku. To aby privítalo v Slovenskom národnom divadle pána predsedu vlády.
Je ním Vojtech Tuka, temná persóna slovenských dejín, čelný kolaborant, ktorý na Slovensku presadzuje nacizmus a holokaust. Píše sa rok 1940 a scénu dopĺňa veľký ľudácky dvojkríž, vedľa hajlujú gardisti aj chlapci z Hlinkovej mládeže.
Na všetko dozerá otec dievčatka. Aj on je v gardistickej uniforme. Úradník Ján Farkaš sa pozná s Tukom roky, spolu kedysi zakladali prvú slovenskú fašistickú úderku, ktorej členovia prisahali na biologickú očistu národa a zvrhnutie demokracie. Teraz je Farkaš na koni, má vysoké funkcie a ohromné príjmy.
Tým dievčatkom s vrkočmi je budúca prvá dáma československého šansónu Hana Hegerová. Až na konci života otvorila dvere do svojej trinástej komnaty.

Behal mi mráz po chrbte
„Naše rozhovory sa začali v lete 2011, chodieval som do jej bytu na Staromestskom námestí v Prahe celkom pravidelne a začal som odkrývať aj rôzne osobnejšie témy, na ktoré mi, napodiv, chcela odpovedať. Keď prišlo aj na otázky, na ktoré dovtedy nikomu neodpovedala, vyslovila sa: ´Mám však prianie. Chcela by som, aby tá kniha vyšla až po mojej smrti.´ Vedel som, prečo,“ opisuje pre SME český publicista Tomáš Padevět vznik životopisnej knihy, ktorú nazval Carmen: skutočný život Hany Hegerovej.
V článku sa dočítate:
- o doteraz neznámej kapitole z detstva známej speváčky,
- akú úlohu hral jej otec v slovenskom fašizme a aké výhody to prinášalo,
- ako súvisí krásny svetlý byt, v ktorom vyrastala Hana Hegerová, s holokaustom na Slovensku,
- prečo spievala v dospelosti židovské piesne a prečo stála na strane ľudí vylúčených spoločnosťou.
Narodila sa v roku 1931 mame Margite, rodenej Čelkovej, a otcovi Jánovi Farkašovi, obaja rodičia boli od Trenčína. Mama pochádzala z bývalej zemianskej rodiny, o otcovi speváčka opakovala, že bol bankový úradník. To však bola len časť pravdy.
„Ako sa mi pomaly rozkrýval obraz jej otca, začalo mi dochádzať, v akom zložitom prostredí vyrastala. S každým novým poznatkom mi zľahka behal mráz po chrbte,“ opisuje Padevět. „Prelomila sa bariéra a ona mi začala pomaly servírovať spomienky, absolútne nečakane a hlavne pravdivo. Mal som dojem, že sa chcela tej utajovanej celoživotnej tiaže aspoň čiastočne zbaviť.“
Padevět dodržal podmienku a kniha vyšla až po smrti speváčky. Práve z nej sa po prvý raz čitatelia dozvedajú radosti aj strasti jej života, ale aj pozadie detstva uprostred druhej svetovej vojny, ktoré ju ovplyvnilo na celý život.
Vtedy sa ešte volala Carmen Farkašová. Krstné meno odzrkadľovalo lásku jej starej mamy k opere. Doma ju volali Babuľka.
Na fotografii z rodinného archívu sedí malé dievčatko s rodičmi v kresle, otec pôsobí uvoľnene, popri mame bol pre ňu prirodzenou autoritou. Nebude trvať dlho a rovnaký muž bude chváliť Adolfa Hitlera.

Z hlbín slovenského fašizmu
Dosiaľ neznáme fakty o otcovi Hany Hegerovej sú uložené vo viacerých slovenských archívoch. Zďaleka nebol len bankovým úradníkom.