Pozsony Dance Club
v premiére 3. decembra v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave
Bratislava, Pressburg, Pozsony. Mesto, ktoré začína stále odznova, ale minulosť ho aj tak vždy dobehne. Inscenácia Pozsony Dance Club v réžii Valerie Schulczovej rozpráva o osudoch a príbehoch hostí jednej kaviarne.
„Som bratislavská kaviareň. Jedna úplne konkrétna. Tu, neďaleko. Na námestí, ktoré nesie rovnaké meno ako toto divadlo,“ hovorí v úvodnej scéne novej inscenácie Zuzana Kronerová. Pozsony Dance Club pripomenie divákom prostredníctvom hudby a tanca 175 rokov našej histórie, od nacizmu cez komunizmus, sovietsku okupáciu, boj za slobodu, brutálne roky deväťdesiate až po unesený štát a pandémiu.
Zuzana Kronerová v novej inscenácii DPOH Pozsony Dance Club. (zdroj: Ľuboš Kotlár)Emília
v kinách od 7. decembra
Emília Vášáryová. Poznáme ju z divadla aj z film, z obálok novín, časopisov i filmových plagátov, a predsa o nej vieme tak málo. Viac ako šesťdesiat rokov spoluvytvára podobu moderného česko-slovenského divadla, filmu a televízie, ale zdroje jej tvorivého úsilia pozná len pár spolupracovníkov. Vo filme režiséra Martina Šulíka Emília Vášáryová dáva nahliadnuť do súkromia, poodhalí spôsob svojho premýšľania o hereckej práci, podelí sa o spomienky na blízkych ľudí, kolegov a priateľov. Vďaka jej otvorenosti sa dokument stáva správou o úsilí celej generácie slovenských umelcov, ktorá formovala naše vedomie na prelome tisícročí.
Robert Tappert: Divadlo
do 17. decembra vo foyeri Činohry SND
"Fotografie Roberta Tapperta kladú do kontrastu zaužívanú estetiku divadelnej fotografie s autorským výtvarným dokumentom," hovorí kurátorka výstavy Michaela Hučko Pašteková. V dlhoročnom projekte Divadlo podľa nej "nevytvára vizuálny archív divadelných inscenácií, ale zaujíma ho špecifickosť divadelnej reality". Autor, ktorý je držiteľom viacerých ocenení, je aj víťazom fotografickej súťaže Bienále divadelnej fotografie 2022. Ako fotograf spolupracuje s viacerými divadlami na Slovensku.
Divadelný ústav v spolupráci so Slovenským národným divadlom pripravili výstavu víťazovi fotografickej súťaže Bienále divadelnej fotografie 2022 Robertovi Tappertovi. (zdroj: Robert Tappert)Martin Bútora: Tváre a dátumy v spätnom zrkadle
Najnovšia kniha sociológa, spisovateľa a diplomata, čerstvého držiteľa ocenenia Biela vrana Martina Bútoru reaguje na súčasnosť Slovenska symbolickým pohľadom do nedávnej dekády, ale aj dávnejšej minulosti našej krajiny. Autor pripomína významné míľniky, ktoré prispeli k súčasnému stavu, a pripomína tiež dôležitú pravdu, že bez pochopenia minulosti sa ťažko dokážeme sústrediť na budúcnosť.
Nová kniha Martina Bútoru vychádza vo vydavateľstve Artforum. (zdroj: Artforum)Lehocká a Roller v SNG
do 14. januára v Slovenskej národnej galérii
Do zbierok Slovenskej národnej galérie pribudli dve nové súčasné diela od známych umelcov - monumentálna priestorová koláž Denisy Lehockej a Petrogramy Petra Rollera. Dva súbory diel výtvarníkov vznikli špeciálne pre SNG.
Monumentálnu stenu v priestore átria pripravovala Lehocká vyše roka. Na pôdoryse 15 krát 2,75 metra vznikla priestorová koláž, vizuálny text, výtvarná poézia, ale aj absolútna inštalácia.
Projektu Petrogramy sa Peter Roller venuje viac ako dvadsať rokov. Na počiatku bol nájdený kameň, ktorý sochár označil, pomaľoval znakmi a niekomu daroval. Už vyše desaťročia maľované kamienky roznáša a umiestňuje po Bratislave. Časť z týchto kameňov je vystavená a istý počet je určený pre návštevníkov.
Dielo Denisy Lehockej v SNG. (zdroj: SNG-Martin Deko)Eugen Prochác - Bach: Cello Suites
Violončelista Eugen Prochác sa podujal na náročnú úlohu nahrať kompletné Bachove suity pre violončelo.
„Pamätám si, že som ako dvanásť- trinásťročný hral pár častí z prvej Bachovej suity. Môj učiteľ Juraj Fazekaš mi vtedy povedal, Eugen, týchto šesť Bachových suít je pre nás violončelistov ako Starý zákon. Máš robotu na celý život. Toto som si zapamätal nadosmrti,“ objasňuje svoje stretnutie so skladateľským géniom Prochác.
Eugen Prochác vydáva dvojcédéčko s Bachovými dielami. (zdroj: Dorota Holubová)
