V polovici novembra oslávil 77. narodeniny premiérou novej inscenácie Pred očami západu v SND. Na odpočinok sa však herec FRANTIŠEK KOVÁR rozhodne nechystá.
Stále hrá v seriáli Nemocnica, chystá sa nakrúcať film, môžete ho stretnúť na rôznych podujatiach, čítačkách, aj na odovzdávaní divadelných cien Dosky.
Na divadle má rád, keď prevažuje obsah nad formou, na seriáli Nemocnica zas to, že prináša stále nové príbehy a vďaka režisérovi, ktorý vyrastal v nemocnici, nestráca úroveň. Obdivuje aj prácu maskérok, ktoré pripravujú „pacientov“ tak dokonale, až ich občas on ako lekár naživo zašije.
Nedávno sa odovzdávali divadelné ocenenia Dosky. Nová ministerka kultúry na najprestížnejšiu divadelnú udalosť sezóny neprišla?
Nie, neprišla.
Keď som sa na galavečer pozerala v televízii, mala som pocit, že je to úplne iný vesmír, ako chvíľu predtým v televíznom spravodajstve. Prajný, vrelý, neútočný. Snáď to v kultúre tak aj zostane.
Mám teraz pocit, že túto zemeguľu ovládol vírus zla. Tak ako covid, globálne otepľovanie, všetko globálne, máme teraz globálny vírus zla.
Pozeráte sa na to pesimisticky alebo optimisticky? Teda, že prežili sme covid, prežijeme aj zlo?
Keď sa mám na to pozerať triezvo, naozaj neviem, ako sa to celé skončí, ale dúfam, že tak, že ľudia použijú hlavu, ktorú nosia na pleciach. Máme ju tam nielen preto, aby sme sa ráno pozreli na seba do zrkadla, či sa spoznáme, či sme to my, ale aj preto, že tam máme rozum.

Vraj sme potomkovia neandertálcov a niekedy sa správame horšie ako oni, ale keďže mám štyri vnúčatá a myslím aj na všetky ostatné deti, verím a dúfam, že to bude dobre.
Vráťme sa radšej k divadlu. Vyšli vám tipy na víťazov Dosiek?
Tipoval som, že aj naša inscenácia Deti dostane niektorú z cien, ale nedostala. Bol som trochu prekvapený, že práve Kocúrkovo sa stalo najlepšou inscenáciou sezóny, som však človek prajný, prajem to mojim kolegom, hercom aj všetkým tvorcom.
Ako sa pozeráte na súčasné divadlo?
Súčasné divadlo je živý organizmus, do ktorého vstupujú vždy iní, noví tvorcovia. Najdôležitejšie však je, aby to malo vnútorný obsah, hodnoty, ktoré sa dajú komunikovať divákom, aby forma nebola dôležitejšia ako obsah. Lebo keď sa to preklopí, s tým sa neviem stotožniť.
Máte pocit, že je dnes v divadle v popredí forma?