Autor je dramaturg Opery SND.
Článok je súčasťou SME Národné, pravidelnej prílohy denníka SME.
Slávny režisér Peter Konwitschny bol v rokoch 2005 – 2017 častým hosťom v Opere SND. Jeho inscenácie výrazne obohatili repertoár režijných poetík.
V SND vytvoril päť inscenácií, Eugen Onegin, Madama Butterfly, Bohéma, Vec Makropulos a Židovka. Ani jednu publikum a odborná verejnosť neprijali ľahostajne – všetky vyvolali záujem, emócie, niekedy aj názorovú polarizáciu.
Päť inscenácií v jednom čase v repertoári posunulo prvú slovenskú opernú scénu do pozície profilového divadla tohto tvorcu. Rodák z Frankfurtu nad Mohanom (1945) vyrastal v Lipsku, kde bol jeho otec Franz Konwitschny šéfdirigentom slávneho Orchestra Gewandhausu.
Peter Konwitschny pôvodne študoval fyziku, neskôr divadelnú réžiu vo východnom Berlíne. Spočiatku pracoval ako asistent Ruth Berghausovej v Berliner Ensemble, od osemdesiatych rokov ako režisér v slobodnom povolaní.
Režíroval divadelné i operné produkcie v NDR, veľký ohlas tu zaznamenali jeho inscenácie Händelových opier Rinaldo, Acis, Galatea e Polifemo a Tamerlano, ako aj Verdiho Rigoletto a Bizetova Carmen. Hoci neskôr režíroval aj v západnom Nemecku, jeho medzinárodná kariéra sa rozbehla až po páde Berlínskeho múru.

Po Pucciniho a Rossiniho operách sa Konwitschny s veľ kým úspechom venoval Wagnerovi: Tristan a Isolda a Parsifal (Mníchov), Tannhäuser (Drážďany), Lohengrin (Hamburg, Barcelona), Blúdiaci Holanďan (Moskva). Mimoriadne uznanie si vyslúžila jeho inscenácia Súmraku bohov z kompletnej tetralógie Prsteň Nibelungov, kde každú časť spracoval iný režisér (Stuttgart).
Jeho wagnerovské réžie sa stali začiatkom novej fázy inscenačnej poetiky diel skladateľa. S obľubou inscenoval operné drámy 20. storočia (Berg, Weill, Schönberg, Nono) i rad svetových premiér.
V rokoch 1998 – 2005 vytvoril jedenásť produkcií v Hamburskej štátnej opere, v Rakúsku debutoval Smetanovou Predanou nevestou v Grazi, kde neskôr režíroval ďalších dvanásť opier.
V Theater an der Wien inscenoval Verdiho Aidu, Attilu a La traviatu, vo Viedenskej štátnej opere Dona Carlosa a Janáčkovu operu Z mrtvého domu.