Nová Perinbaba nie je pre nostalgických fanúšikov

Dlho sa o nej hovorilo, dlho sa na ňu čakalo. O to väčšie očakávania nová Perinbaba vyvolávala. Zvlášť, keď ide o posledný film jedného z najvýraznejších slovenských režisérov.

Juraj Jakubisko sa vrátil k rozprávkovej postave, ktorá mu už raz úspech priniesla. A oživil aj jej predstaviteľku, slávnu taliansku herečku Giuliettu Masina.

Nie je na tom nič čudné, Masina (s vynikajúcim hlasovým stvárnením Evy Krížikovej) vložila Perinbabe silnú charizmu. Babičkovskú láskavosť v mäkkom výraze tváre, múdrosť aj kus milej roztopašnosti.

Tentoraz sa manželka Federica Felliniho vracia na plátna kín vďaka počítačovej technológii. A za ten jej návrat sa vôbec netreba hanbiť. Hlas jej v tomto prípade prepožičala Deana Jakubisková.

Počítačové technológie dopomohli aj k návratu predstaviteľky titulnej úlohy Giulietty Masina, ktorá už takmer tridsať rokov nežije. (zdroj: Bontonfilm)

Na ceste k dvojke

Už pri prvej Perinbabe, ktorá vznikala v obmedzených technických podmienkach, bolo obdivuhodné, ako si Jakubisko dokázal poradiť s náročnými scénami. S lietaním postáv, s rozprávkovým svetom snehovej Perinbaby, besnením živlov... Vypovedali o tom spomienky jeho spolupracovníkov, najmä kameramana Doda Šimončiča (ktorý už druhú Perinbabu nenakrúcal, vystriedal ho Ján Ďuriš).

Perinbaba a dva svety (16 fotografií)

Obdivuhodné je aj to, že druhú časť Perinbaby nakrúcal Jakubisko už ako osemdesiatnik a z nárokov nezľavoval. Do filmu včlenil množstvo fantazijných prvkov a náročných scén. Keď ho človek sledoval pri príprave nakrúcania, bolo zjavné, že je vo svojom živle. Konečne mohol zase zhmotňovať svoje predstavy.

A tých bolo veľa. Potvrdili to aj jeho spolupracovníci zodpovední za vizuálne efekty. Hovorili o tom, aké nároky na nich Jakubisko kládol a neraz ich nimi zaskočil – predsa len, slovenské podmienky nie sú svetové. No a keď sa premiéra filmu niekoľkokrát odsúvala, režisér im dával stále nové návrhy, ako ho ešte zlepšiť.

Lukáš na cestách

Rozprávanie príbehu sa začína návratom k prvej Perinbabe. Očividne sa rátalo aj s novým publikom, ktoré už starší film nepozná naspamäť. Rýchlo sa však ukáže, že hrdinom druhého filmu bude nová postava.

Lukáš (Lukáš Frlajs) je syn Jakuba a Alžbetky, ústrednej dvojice z prvého príbehu. Práve vylietava z rodičovského hniezda. Vydáva sa do sveta, aby okúsil, čo mu život ponúkne. Vedie ho šťastná hviezda, ale nohy mu podráža Zubatá. Perinbaba mu však zošle psieho spoločníka. A tak úspešne putujú, až kým sa nedostanú do žalára. Lukášovi prihára. A vtedy sa začínajú diať zvláštne veci.

Neborák odsúdený na smrť sa dostáva do sveta osamelých žien, ktoré prišli o svojich manželov a deti. No a následne sa prepadne do iného sveta, kde sú zase len muži a deti bez žien. Dôležitý je pritom tajomný sedmorožec, ktorý kedysi krajine prinášal hojnosť. Lukáš ho chce nájsť a vrátiť mu zlatý roh.

V tej krajine žien žije aj mladá a krásna Lucia (typovo dobre obsadená Valéria Frištik, ktorá však nemá možnosť herecky vyniknúť). Na rozdiel od ostatných žien nie je fúriou a útočnou bosorkou. O ňu sa Lukáš zaujíma najviac.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Jakubiskovú mrzí, že sa pri filmoch jej manžela hovorí viac o peniazoch ako o zázrakoch Čítajte 

Kam tá cesta vedie?

Dej sa postupne stáva neprehľadným, zjavujú sa v ňom podivné motívy bez opodstatnenia a vyvoláva to nejednu otázku.

V tej spleti udalostí prestáva byť jasné, o čo vlastne ide, čo je pre Lukášovu misiu určujúce a čo chce vlastne Juraj Jakubisko vyjadriť.

Udalosti sa odohrávajú v prostredí s veľmi rozvoľnenými pravidlami, kde je vlastne možné čokoľvek. V prostredí ozdobenom mnohými fantazijnými prvkami, tak aby vynikli atrakcie, no v celom tom kontexte sa rozplývajú charaktery ústredných postáv a ich snaženie.

Súčasťou príbehu sú aj Krkavčí bojovníci. (zdroj: Bontonfilm)

Jakubisko dej komplikuje, až pri tom hrozí, že divák rezignuje a v istom okamihu mu už vlastne nebude záležať na tom, čo sa pred ním odohráva, k čomu speje ústredný hrdina a ako sa mu podarí z toho všetkého vyviaznuť.

Perinbaba a dva svety je autorským projektom Juraja Jakubiska, ktorý si napísal aj scenár a podieľal sa na strihu filmu. Bezhraničná predstavivosť tvorcu môže byť požehnaním, no tak trochu i prekliatím.

V tomto prípade by sa žiadalo zjednodušenie, prečistenie deja a spútanie prúdov dejových bizarností do sústredenejšieho toku. Napokon, fungovalo to tak aj v prvej Perinbabe.

Vo filme hrá aj pôvodná Alžbetka - herečka Petra Vančíková-Kolevská. (zdroj: Bontonfilm)

Pokračovanie je príliš prekombinované a filmu to neposkytuje výhodu, skôr mu to uberá na sile, na konzistentnosti a jasnom ťahu na bránu. Jasný ťah na bránu pritom neznamená nudnú priamočiarosť, ale dobré rozloženie nosných postáv, ich charakterov, vzťahov a motivácií, ktoré zostávajú prvoradé a všetky ozdobné kulisy a obrazové zázraky s nimi len spriaznene koexistujú.

Stále tu ostávajú ozveny Jakubiskových silných stránok, takže sa divák dočká dobrých nápadov. Patrí k nim napríklad lietajúce mesto, ktoré sa môže v prípade potreby presunúť. A je tu aj viac prvkov, ktoré majú dobrý základ, len by potrebovali pretriediť a rozvrhnúť tak, aby vytvárali jednotnú, hutnú, vťahujúcu atmosféru s jasným príbehom, v ktorom dokáže pekne vyniknúť emocionalita situácií a fantazijná rozvoľnenosť neprekrýva význam postáv.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok René Štúr: My Slováci sa ľahko dáme kúpiť a lacno sa dáme predať Čítajte 

Scestný smútok?

Miestami sa vo filme vynára príjemná atmosféra v intímne nasvietených obrazoch, inokedy sa zase vizuál mení na sled výstredných výtvarne štylizovaných záberov s výraznou farebnosťou. Raz sa dá kochať krajinárskymi výjavmi pri putovaní Lukáša, inokedy nastupujú náročné trikové scény, z ktorých miestami predsa len cítiť umelosť.

Niektoré prvky majú byť ako z moderného fantasy filmu, niektoré sa snažia vychádzať v ústrety súčasnému mladému publiku, iné sú zase archaické a majú v sebe rozprávkovú naivnosť alebo sú typicky „jakubiskovské“.

Nesúrodosť sa tu vynára na viacerých úrovniach. Až sa z filmu, na ktorý bol človek úprimne zvedavý, stáva niečo, v čom sa môže strácať – a nie v zmysle, že by ho film pohlcoval želaným spôsobom. Je to smutné konštatovanie. Ale možno je to najmä smútok nostalgického fanúšika starej Perinbaby.