Dodnes je záhadou, kde sú jeho telesné pozostatky. Jeho smrť nikdy nebola oficiálna, len raz skrátka zmizol. Ponúka sa viacero teórií, čo sa mu vlastne stalo, no v podstate ani jedna nepredpokladá, že zomrel prirodzene.
Taliansky maliar Michelangelo Merisi, prezývaný Caravaggio, bol utečencom, ktorý čakal na to, že ho pápež oslobodí spod zatykača a ušetrí ho od najvyššieho možného trestu.
Bol to spurný človek, oddával sa sexuálnym orgiám a pri pouličných potýčkach v Ríme dokázal zabiť človeka. Dalo by sa teda povedať, že bol zhýralcom a vrahom, no nie preto bol v ohrození a prenasledovaný.
Jeho šarmu do minúty podľahli všetci, ženy aj muži, hovorili jeho súčasníci. A tiež jeho umeniu. Vďaka nemu ľudia vedeli, alebo aspoň tušili, že svet nie je taký, ako ho prezentujú a definujú autority, a preto bol nebezpečný.
Kacír či znalec Evanjelia
Tento príbeh, starý viac ako štyristo rokov, si vzal do rúk herec a režisér Michele Placido, niekdajší predstaviteľ komisára Cataniho. Keď ešte študoval, so svojimi spolužiakmi chodil žúrovať na námestie, kde stála socha Giordana Bruna.
Bruno a Caravaggio boli spriaznené duše. Vďaka tomu, že ich spoločnosť považovala za kacírov, hoci boli pevne veriaci, mali obaja tragický osud. Placido si preto predstavil, ako asi mohol vyzerať ich dialóg medzi väzenskými múrmi.
