Niekedy medzi dneškom a rokom 2164 prevzala správu nad Zemou priateľská umelá inteligencia. Tá v priebehu krátkeho času vyriešila všetky problémy, s ktorými si ľudstvo nevedelo rady. Žiadne sociálne nerovnosti, žiadna klimatická kríza, žiadna epidémia duševných chorôb.
Každý človek má k dispozícii neobmedzené množstvo peňazí a času. Do práce už chodia iba tí, ktorí to naozaj, naozaj veľmi chcú. O všetko sa stará, všetko riadi umelá inteligencia a ľudia plnia úlohu milovaných domácich zvierat či vzácnych bytových rastlín.
Napriek tomu, ako krásne to znie, vlastne nejde o utópiu, ale o dystopiu. V tomto prenádhernom svete totiž nie je nikto naozaj šťastný a všetci sú len akísi amatéri na život. Boja sa mať deti, nemôžu spať a nevedia, odkiaľ a kam ísť.
Divadlo DPM vytvorilo inscenáciu Amatéri, ktorá je desivá aj očarujúca súčasne.
V prázdnom priestore aj na námestí
„Týpek mal len tridsať rokov, keď jeho návrh vyhral. Kedysi to bol asi prelomový vek. Máš tridsať, začneš vyhrávať,“ vraví jedna z postáv o architektovi, ktorý navrhol obchodný dom Prior. „Dnes to tak nie je. Vyhráš už tým, že sa narodíš. Chceš prvýkrát zaplakať, otvoríš ústa a hneď ti do nich začne všetko padať. Ak zavrieš ústa, prídeš maximálne o dobrý brunch,“ vraví druhý.
Prior sa nespomína náhodou. Inscenácia sa odohráva v prázdnom priestore prvého obchodného domu v Československu.
Pôjde o nový domov divadla, ktoré od svojho vzniku v roku 2015 vystriedalo niekoľko stanovíšť. Nový priestor na prvom poschodí bratislavského obchodného domu je stále len stavenisko spestrené nanajvýš bezpečnostnými páskami, ktoré naznačujú, kam by diváci už nemali vstupovať.
Napriek tomu nehotový priestor a dokonca aj priľahlé Kamenné námestie inscenácia režiséra Šimona Ferstla využíva výborne. Jedna z postáv sa znenazdajky objaví vonku, na základom stavebnom kameni Prioru, ktorý diváci vidia z okien. Jeho výstup je, tak ako počas premiéry, obohatený o náhodných okoloidúcich, psy, počasie a iné vplyvy.
Oveľa zásadnejší je však samotný text. Tri postavy spolu komunikujú len minimálne, hoci sú ich príbehy prepletené a dopĺňajú sa. Kladú vedľa seba svoje monológy, hovoria o sebe a svojich blízkych, no zdá sa, akoby ich nikto a nič naozaj nezaujímal. Načo aj, keď všetko sa riadi dokonalými pravidlami?
Inscenácia využíva aj priľahlé Kamenné námestie (zdroj: Juraj Mravec)Deň za dňom rovnaká dokonalosť
Spisovateľ Ondrej (Jakub Jablonský), ktorý každý literárny nápad zahodí, lebo má pocit, že ho už niekto vymyslel, žije v dokonalom vzťahu. „Keď vedľa mňa spí, pozorujem, či dýcha. Či namiesto dýchania nebliká alebo nepípa,“ opisuje svoju priateľku. A pretože žijú v novom svete, v ktorom netreba prekonávať prekážky, sa ich vzťah v dokonalom načasovaní rozpadne.
Ninja (Lenka Libjaková) trávi celé dni na čerstvom vzduchu riešením svojho vnútorného balansu, no aj tak nemôže spávať a keď sa jej to konečne podarí, sníva sa jej, že horí. „Raňajky so sestrou sú vždy extrémne a exkluzívne. Som taká plná, že mám pocit, že trpím a... páči sa mi to. Možno má mama pravdu, možno mi chýba v živote trochu utrpenia, ktoré ma donúti pohnúť sa vpred.“
A napokon je tu Matúš (Tomáš Pokorný), ktorý nikdy nechodil do školy, lebo ho rodičia hneď zobrali na párty. Hľadá blízkosť, no tú mu môže dať len Masérka (Kriss Krimm) vygenerovaná umelou inteligenciou. Všetkému rozumie, číta mu myšlienky a aby bola aspoň trochu ľudská, niekedy mu zámerne zabudne zavolať taxík.
