Šialené dni máva dosť často, lebo žije vo veľkom pohybe. Keď herečku BARBORU ŠVIDRAŇOVÚ zomelie stres, pokojne si poplače a zje niečo chrumkavé. Často hovorí slovo akože, hoci to myslí naozaj. Pomáha jej uvedomenie, že ak sa dejú nepríjemné alebo zlé veci, všetko smeruje k dobru alebo poučeniu.
Toto je jej 10 naj.
Najdôležitejšia je pre mňa v živote láska. Pretože to je tmel života, dokáže oveľa viac ako kritika, hnev alebo ostatné veci. Byť láskavý a cítiť lásku v sebe je tá najdôležitejšia zložka bytia.
Najspoľahlivejšie ma momentálne rozosmeje môj syn, lebo začína prejavovať herecké vlohy a niekedy je veľmi vtipný. Rozplače ma veľa vecí, nehanbím sa za svoje emócie, dojatie a súcit, niekedy slzím aj pri dojemnej reklame.
10 NAJ Anety Pariškovej: Kým žiješ, žije aj nádej na zlepšenie Čítajte Naposledy som plakala asi pred dvomi týždňami. Zomlel ma stres, bola som veľmi vyčerpaná, potrebovala som to dať von.
Najšťastnejšia som s ľuďmi, ktorých milujem. Či už sú to rodinní príslušníci alebo priatelia, takí, ktorí sú už skoro rodina. Je jedno, kde, dôležitejšie je, aby som sa cítila pokojne a bezpečne, mohla byť sama sebou, milovaná a prijímaná taká, aká som.
Najobľúbenejšia herečka je pre mňa Meryl Streep. S ňou si pozriem každý film.
Najobľúbenejšou kolegyňou zo žilinského divadla je moja dlhoročná priateľka, Ivetka Pagáčová. Mali sme spolu podcast Bububu, poznáme sa veľmi dlho. Samozrejme, obľúbených kolegov mám oveľa viac.
Najšialenejší deň som zažila, keď som zmeškala lietadlo v Dubaji. Prišla som oveľa skôr na letisko, sedela som už na gate so slúchadlami v ušiach a čítala som si knihu, takže som nepočula, keď ten gate zmenili.
Keď som zistila, že môj nový gate je na opačnej strane veľkého letiska, už som tam nestihla dobehnúť. Musela som sa dostať naspať z letiska do Dubaja, čakať na kamarátov, kým skončia v práci a vyzdvihnú ma, absolvovať prepis letenky a všetko možné, bolo to šialené.
Ale takéto dni ja mávam dosť často, lebo som vo veľkom pohybe, pre niekoho by každý jeden môj deň mohol vyzerať šialene.
Najmárnotratnejšie som sa cítila, keď som investovala do nástrojov pre sound-healing. Bolo to trošku hop alebo trop, lebo to nie sú lacné nástroje. Hoci som si na ne zarobila a našetrila, vravela som si, okej, už sa tomu naozaj musím venovať, lebo by to bola škoda.
