Ako mám byť dobrá, pýtala sa zúfalo. Na ceste za umeleckou kariérou bolo jej telo prekážkou

Mala slzy v očiach, keď čítala recenziu na svoju prvú samostatnú výstavu. Jej autor mal pocit, že maľuje bez lásky k svojim objektom a zapochyboval o tom, či urobila dobre, keď začala pracovať so známym zberateľom súčasného umenia a výmenou za finančnú podporu mu prenechala práva na svoje diela.

To nie je správna cesta, skonštatoval a upozornil ju, že to jej rozvoj môže zničiť.

Keď sa stretli osobne, spýtala sa ho, čo má urobiť preto, aby sa jej to nestalo. A dostala odpoveď, ktorej sa obávala.

Natočené má aj to, ako ju splodili

Francúzka Apolonia Sokol je príkladom mladej ženy, ktorá sa chcela presadiť vo svete výtvarného umenia.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Využili jej paranoju a chladnokrvne ju oklamali. Slávny rozhovor s Dianou má dohru Čítajte 

Jej rodičia viedli v Paríži malé divadlo. V jeho priestoroch sa stretávala nezávislá umelecká scéna a ona sa už ako dieťa medzi nimi prirodzene pohybovala. A keď ju prijali na najprestížnejšiu školu široko-ďaleko, mohla v jej ateliéri pracovať s výhľadom na Louvre.

Realita absolventky, akúkoľvek hodnotu jej diplom mal, sa však ukázala celkom iná, ako si predstavovala. O čokoľvek sa pokúšala, nič nešlo ľahko.

Bola sotva plnoletá, keď ju oslovila rovnako mladá Dánka Lea Glob, ktorá v Paríži študovala film. Na jednom cvičení dostala za úlohu nafotiť portréty, a živelné dievča z disentu sa jej na to zdalo ideálne. Čoskoro mu teda položila otázku: A čo keby som o tebe nakrútila môj prvý film?

Práca na ňom nakoniec trvala desať rokov a výsledkom je mimoriadne živý, stopercentne autentický a neprikrášlený film s názvom Apolonia, Apolonia, ktorý je teraz dostupný na HBO.

Apolonia bola na kameru zvyknutá. Jej rodičia sa nakrútili v noci, keď ju splodili, a doma má aj zábery z chvíle, keď ju mama porodila.

Bolo pre ňu prirodzené, že ju Lea Glob bude snímať v každodennom živote a svoj prísľub neporušila ani vtedy, keď si pripadala ako najväčšia troska a hocikto iný na jej mieste by sa vtedy pred svetom najradšej skryl.

Z filmu Apolonia, Apolonia. (zdroj: HBO)

A deti nechceš?

Podmienky, v akých v Paríži žila, vyzerali presne tak, ako si verejnosť s bohémskym životom spája. V byte plesnivé steny, žiadna posteľ, len matrac a exekútori na krku. Zato tam bolo dosť priestoru na to, aby mohla poskytnúť nocľah feministickej aktivistke z Ukrajiny Oksane, ktorá mala zákaz vrátiť sa domov.

Meno Sokol prezrádza veľa. Aj jej korene siahajú na východ Európy. Rodina jej mamy pochádza z Poľska, stalinistické čistky ich vyhnali na Sibír.

Apolonia mala desať rokov, keď sa jej rodičia rozišli. Potom sa s ňou mama odsťahovala do Dánska. Prvé, čo v nej spoznala, boli v podstate nemocničné múry. Diagnostikovali jej rakovinu a pridali mizivú prognózu.

Mýlili sa. Apolonia prežila, ale doma sa tam necítila. V osemnástke sa vrátila do Paríža, lebo jej bolo jasné, že len tam môže umelecky vyrásť.

Jej potenciál bol zrejmý, problémom bolo, že nie vždy ho dokázala naplniť. Keď jej pedagógovia hovorili, že ich sklamala, že od nej čakali viac, pred režisérkou Glob priamo reflektuje, čo to mohlo spôsobiť.

Utopila som svoj život obklopená nesprávnymi ľuďmi, hovorí.

Za desať rokov, čo film Apolonia, Apolonia vznikal, sa životy oboch žien prirodzene prepojili. Boli rovesníčky, obe umelkyne, bolo logické, že prechádzali podobnými životnými štádiami a zaoberali sa podobnými otázkami.

Ich dospelosť sa rysovala stále konkrétnejšie a nároky dospelého života sa ohlasovali čoraz intenzívnejšie.

A čo deti? Začali sa jej pýtať ľudia z blízkeho okolia, keď zistili, že s Oksanou má intímny vzťah. Asi ich mať nebudem, chcem maľovať, odpovedala im.

Lea Glob bola s ňou pri každom jednom kroku, ktorý pre to podnikla. Zbalila si kufre aj do New Yorku a do Los Angeles, keď si Apolonia myslela, že väčšie šance bude mať tam.

V Los Angeles vznikla aj scéna s plačom, keď čítala kritickú reakciu na svoju výstavu.

Spojenie s podnikateľom, ktorý jej dodal ateliér, finančne ju podporoval a pomáhal jej dielo dostať k ľuďom, zároveň znamenalo, že sama sa stane produktom. Jedným z najsilnejších momentov filmu je práve chvíľa, keď si to uvedomila. Okamžite na to zareagovala radikálnym gestom: vyzliekla sa a nastavila sa do pózy, z ktorej kričalo: tu som, bez bariér.

Radšej odovzdala telo, ako by mala odovzdať samú seba.

Apolonia Sokol v parížskom ateliéri. (zdroj: HBO)

Ako byť dobrá

Pre interakciu, ktorú mala s režisérkou, bolo veľmi dôležité, že dokáže viesť dialóg v hlbokej psychickej i fyzickej intimite. Kamera bola často veľmi blízko jej očí, tváre, pokožky. Často maľovala samú seba nahú, ale nebol v tom exhibicionizmus.

Musela vyrásť a obstáť vo svete, kde bola vystavená sexuálnemu obťažovaniu. Navyše, s telom sa jej spájala aj skúsenosť s vážnou chorobou, nie vždy ho pokladala za svojho priateľa. Najradšej by som ho nemala, vraví, ale to by nemohla maľovať.

Aj Lea Glob bola počas nakrúcania chorá. Mala komplikovaný pôrod, tiež sa ocitla na hranici života a smrti. Vtedy začala zvažovať, že časozberný dokument už bude treba ukončiť. Viac ako inokedy si uvedomila, že rodinný život je pre ňu najdôležitejší.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Pozor, nedotýkajte sa ma. Angelina Jolie sa po rozvode musí zahojiť, aj na tvári sa jej prejavil Čítajte 

Apolonia to mala inak, osobný život a maľovanie bolo pre ňu jedno a to isté, nevidela deliacu čiaru. Vedela, že kým neuspeje ako umelkyňa, nebude mať naplnenie ani jej život samotný.

Z filmu Apolonia, Apolonia sa diváci nedozvedia, aký je dnes jej osud. Kamera bola vypnutá skôr. Dostanú z neho však všetky dôležité informácie, aby si to domysleli, pretože uvidia, ako Apolonia napĺňala priamočiary a v zásade drsný odkaz kritika jej prvej výstavy: Dostala si sa do pasce a z nej sa dostaneš len vtedy, keď budeš naozaj dobrá.

Ako mám byť dobrou maliarkou? pýtala sa s plačom a cítila sa bezmocne.

Vďaka dlhým rokom, čo dokument vznikal, sa dá pobadať, ako sa jej maľby menili. Postupne na nich vyrástla mladá žena, ktorá neskrýva, že je zraniteľná, býva zlomená a bolesť je jej každodennosť. No pritom má v sebe magickú silu, je nepoddajná, slobodná.

Definuje nové pomery v modernej spoločnosti a dnes už je aj jedna z najuznávanejších maliarok svojej generácie.