BRATISLAVA. Vždy, keď sme sa stretli, radi sme sa videli, hovorí o Tomášovi Janovicovi básnik, textár a copywriter Vlado Janček.
„Nedá sa povedať, že by sme sa aj radi rozprávali. Za celé tie roky, čo sme sa poznali, vyslovil možno dvadsať viet.“
Expert na slovesné umenie a špeciálne aforizmy bol úsporný bez rozdielu na to, v akej situácii sa práve nachádzal. Bolo takmer nemožné presvedčiť ho na rozhovor do novín, Janček je v podstate jediný, kto s ním jeden - veršovaný - viedol. Paradoxne si to však vôbec nepamätá.

„To je zaujímavé, naozaj som také niečo urobil? Vybavujem si skôr debatu, ktorú som s ním raz viedol v Artfore. Mal som pripravených asi dvadsať otázok, za niekoľko minút ich všetky zodpovedal. Vracal mi ich jednou vetou, ako pingpongový hráč,“ spomína si Janček.
„Keď už som nevedel ako ďalej, vytiahol som jeho detskú tvorbu. Odvetil, že nebol jediný, kto pre deti písal, vraj aj tu v publiku jeden taký sedí - Ľubo Feldek. Nato sa Feldek postavil a povedal: Neskúšaj to zhodiť na mňa, to je tvoj rozhovor!"
Jeho texty sa mi zdali šibnuté
Spisovateľ Tomáš Janovic zomrel vo štvrtok 14. decembra, mal osemdesiatšesť rokov.
Jeho dielo je rozsiahle, zahŕňa poéziu, prózu, scenáre aj rozhlasové hry. Svoje texty vybrusoval do posledného detailu, aby v nich nebolo zbytočné ani jedno slovo.
Zdalo by sa, že aj keď to boli krátke formy, musel nad nimi stráviť veľa času. Je však možné, že už v tom mal cvik a prichádzali mu na um okamžite, ako si niečo podnetné všimol.
Vlado Janček, ktorý patrí k tým, čo jeho tvorbu poznajú najlepšie, ho vnímal ako tichého pozorovateľa: mlčal dovtedy, kým sa mu v hlave nezhmotnila tá jedna - podstatná veta.