Článok je súčasťou SME Národné, pravidelnej prílohy denníka SME.
Čo robí inscenáciu výnimočnou, nezabudnuteľnou? Vďaka čomu sa z nej počas premiérového večera stane udalosť presahujúca hranice divadla, mesta, krajiny?
Odpoveďou môže byť nová inscenácia Labutieho jazera s pečaťou tanečnej legendy Rudolfa Nurejeva. Aké sú ďalšie výzvy Baletu SND, nám v rozhovore prezradila riaditeľka Nina Poláková.
Len prednedávnom sa konali premiéry novej verzie Labutieho jazera. Diváci aj kritici oceňovali náročnosť choreografie, brilantné tanečné výkony, pompéznosť výpravy, vynikajúce hudobné naštudovanie. Aký najsilnejší zážitok ste si z premiéry odniesli vy?
Zážitkom pre mňa bol moment, keď tanečníci po celom náročnom procese, po všetkých tých ťažkých skúškach po prvý raz odtancovali Labutie jazero pred vypredaným hľadiskom.
Od samého začiatku predstavenia bolo vidieť obrovské nasadenie a to, s akou vervou sa popasovali s náročným dielom. Zatancovali to naozaj veľmi dobre, bola som šťastná, že tú energiu a kvalitu vnímali aj diváci. To bol pre mňa ten najsilnejší moment. Najmä keď viem, aká mimoriadne náročná je táto verzia.
Pamätám si, že keď som súboru oznámila, že ideme robiť Nurejevovo Labutie jazero, zľakli sa a pýtali sa, kto to bude tancovať.
Dnes vidím, že to zvládli na jednotku, dokonca niektorí diváci z Viedne sa vyjadrili, že úroveň našich sólistov je miestami lepšia ako vo viedenskom balete. Toto je pre mňa najväčšie zadosťučinenie!
Zdá sa, že vo vašej kariére má Čajkovského Labutie jazero výnimočné postavenie. Už ako osemnásťročná ste tancovali Odettu/Odíliu na javisku SND, neskôr v choreografii Rudolfa Nurejeva vo Viedenskom štátnom balete. Práve jeho veľkolepú verziu ste teraz naštudovali s Baletom SND. Kedy sa objavil nápad preniesť Nurejevovo Labutie jazero na dosky SND?
Myslím si, že to bolo hneď na začiatku, keď som so svojím tímom nastúpila do SND. Som presvedčená, že Labutie jazero je akousi pečaťou každého baletného súboru, malo by to byť reprezentatívne dielo, ktoré odráža úroveň a tanečnú vyspelosť každého súboru. Vo veľa aspektoch je vizitkou každého baletného súboru.
Poznám aj iné verzie, okrem tých tradičných aj verziu Dereka Deana, v ktorej som tancovala vo Viedni. Čo sa týka Nurejevovej verzie, počas toho, ako som v nej účinkovala a spoznávala som to dielo dôkladne, doslova som sa doň zamilovala.
Hneď po mojom nástupe do SND sme si zadefinovali, že chceme nové Labutie jazero, no nechceli sme experimentovať, chceli sme slovenskému publiku ponúknuť klasickú verziu v tej najlepšej kvalite.
Nurejevovo Labutie jazero prináša neobyčajnú krásu choreografie, jedinečné, pre Nurejeva typické spojenia pohybov a kombinácií, krásne a citlivé motívy. Jeho štvrté dejstvo je výnimočné, hlavne jeho záver, pretože je podľa mňa oveľa viac v súlade s Čajkovského dramaturgickým zámerom.
Je to úchvatné dielo, nabité emóciami, inscenácia, ktorá má všetky atribúty, ktoré má z môjho pohľadu spĺňať Labutie jazero. Súbor túto obrovskú výzvu prijal s rešpektom a naplnil so cťou, vďaka čomu sa výrazne posunul.
Podľa mňa sa môžeme učiť a zdokonaľovať len vďaka výzvam. Dôležité bolo, že sa nám podarilo získať do tímu významného svetového scénografa Jordiho Roiga, autora jedinečnej a nádhernej výpravy.
Ikonická inscenácia Labutieho jazera prichádza na javisko Baletu SND Čítajte Podujať sa na naštudovanie tejto verzie Labutieho jazera, navyše popri riadení baletného súboru, vyžadovalo obrovskú odvahu a energiu. Čo vám dodávalo najväčšiu silu pri zvládnutí náročného procesu?
Bolo to veľmi náročné obdobie, ale musím povedať, že ma veľmi baví pracovať s tanečníkmi v sále a odovzdávať im skúsenosti, ktoré som nadobudla počas svojho pôsobenia vo Viedni.
Mala som možnosť učiť sa od Nurejevových zverencov, ktorí s ním ešte tancovali, nazývajú ich Nurejevove deti, boli to osobnosti ako Manuel Legris, Isabelle Guérin, Florence Clerc. Máme to šťastie, že môžeme pokračovať v tejto línii.
V každom prípade sme súčasťou línie, ktorou k nám prúdi priamo od Nurejeva jeho umelecký odkaz. To, že som videla, akí „hladní“ sú tanečníci po nových skúsenostiach, mi takisto dávalo obrovskú silu.
A, samozrejme, tento obrovský nápor práce by som nezvládla bez podpory svojich asistentov Romana Lazíka, Stéphane Antoina Phavorina, Andrey Valábik a všetkých hosťujúcich aj domácich baletných majstrov.
Dnes, po sérii piatich predstavení jedného z najnáročnejších baletných diel na svete, sa môžu naši tanečníci poklepať po pleci a povedať si – zvládli sme to! Je to pre nás všetkých úžasný pocit. Nesmieme v nastavenom tempe poľaviť, aby si túto kvalitu udržali.
Riaditeľka Nina Poláková po premiére Labutieho jazera v SND v novembri 2023. (zdroj: Peter Chvostek)V čom podľa vás spočíva náročnosť, krása a výnimočnosť tejto verzie?
Niektorí baletní odborníci tvrdia, že Nurejevove choreografie nie sú muzikálne. Ja hovorím opak, že sú veľmi muzikálne. Nurejev netvoril pohyb na melódie, ale podľa štruktúry skladby.
V rámci choreografie je to oveľa náročnejšie, lebo dokázal vtesnať do jedného taktu množstvo prvkov. Nurejev nanovo definoval postavu princa – je to muž, ktorý hľadá dokonalú ženu, akýsi ideál, túži po niečom nedosiahnuteľnom.
Záver baletu je pre mňa veľmi silný, on zomiera a ona zostáva navždy zakliata, je v tom silná symbolika. Nurejev zrovnoprávnil a povýšil mužské tancovanie, princ je tu skutočnou hlavnou postavou s veľkým priestorom na tancovanie, náročnými variáciami.
Jedinečnosť diela umocňuje jeho výtvarná stránka, scéna a kostýmy Jordiho Roiga, ktorý sa scénografickému remeslu učil od legendárneho Ezia Frigeria. Ten bol autorom viacerých Nurejevových klasických baletov v Parížskej opere. Aj v prístupe Jordiho Roiga k scénografii sa odráža odkaz Rudolfa Nurejeva.
Labutie jazero v SND: Scéna zo 4. dejstva (zdroj: Juraj Žilinčár)Labutie jazero mnohí označili ako udalosť sezóny. Myslím si, že rovnako významná bude aj slovenská premiéra ikonického baletu z tvorby 20. storočia – Manon Kennetha MacMillana. V čom vidíte prínos diela v rámci súboru a repertoáru?
Naďalej pokračujeme v nastavenom smerovaní prinášať najvyššiu kvalitu v podobe diel svetových choreografov. Jedným z nich je Kenneth MacMillan.
Teším sa, že uvedieme meno a dielo, ktoré tu nikdy predtým neboli inscenované. Úprimne – toto dielo je mojou srdcovou záležitosťou, jeden z mojich najobľúbenejších baletov vôbec.
Pre tanečníkov predstavuje úžasnú príležitosť rozvinúť svoje tanečné a herecké schopnosti. Tento slávny balet na nádhernú hudbu Jula Masseneta má ďalšie prívlastky – je krásny, romantický, dramatický, tragický, divák má zimomriavky od začiatku až do konca predstavenia. Je v ňom silný príbeh a obrovské množstvo emócií.
Na kostýmy spotrebovali viac ako 2000 metrov tylu. Aké je to meniť ikonické dielo? Čítajte Od svojho nástupu systematicky a cieľavedome dopĺňate repertoár o špičkové diela svetového repertoáru, diela významných tvorcov, akými sú William Forsythe, Jerome Robbins, Rudolf Nurejev, Frederick Ashton, Edward Clug, Kenneth MacMillan. Aké ďalšie mená by ste za ideálnych podmienok rada videli v repertoári Baletu SND?
Budúcu sezónu sa chystáme uviesť veľký epický balet Onegin v choreografii ďalšej legendy Johna Cranka. Opäť je to titul, ktorý v tejto verzii ešte nebol uvedený. V našich dlhodobejších plánoch sú ďalšie veľké mená osobností, akými sú napríklad Sharon Eyal, Akram Khan, Crystal Pite a ďalší.
Balet SND dáva priestor pôvodnej tvorbe prostredníctvom večera Fashion Ballet, ktorý sa budúci rok bude konať už po tretí raz. V čom je podľa vás inšpirujúci a prečo má zmysel v ňom pokračovať?
Podujatie priláka každoročne do nášho divadla množstvo divákov, ktorí by inak na balet neprišli. Okrem toho ukazuje širokú škálu možností a poetík, ktorými balet disponuje, že to nie je iba tanec na špičkách, ale skrýva sa za ním oveľa viac pohybových možností a choreografických prístupov.
V rámci rozvoja slovenského baletného umenia vidím zmysluplnosť podporovať pôvodnú tvorbu. Priestor dostanú opäť štyria módni dizajnéri a štyria mladí choreografi. Pre tento ročník sme oslovili aj slovenských skladateľov s cieľom povýšiť tento projekt aj z hudobného hľadiska.
Komornejší formát nám zároveň dáva možnosť prezentovať našu tvorbu aj mimo SND a Slovenska, niektoré z ôsmich pôvodných diel, ktoré doteraz vznikli, sme s úspechom uviedli na domácich aj zahraničných scénach (Brno, Budapešť, Györ). Projekt dáva príležitosť debutantom choreografickej tvorby, čerstvým
absolventom VŠMU.
Peter Andel a Katarína Kaanová (Balet SND), kostýmy Terézia Feňovčíková pre choreografiu Lacka Cmoreja Chic Noir v rámci projektu Fashion Ballet ´23 (zdroj: Juraj Žilinčár)K divácky najúspešnejším titulom patrí už tretiu sezónu večer Balet & SĽUK/Tancom k sebe. Bude tento projekt pokračovať, prípadne, v akej forme a v čom vidíte jeho prínos?
Projekt je z môjho pohľadu zaujímavý nielen vďaka spájaniu dvoch významných tanečných telies, ale aj prepájaním tanečných žánrov, ktorých výsledkom sú zaujímavé presahy, vzájomné inšpirácie.
Program budeme dopĺňať o nové komorné diela, kde dostanú opäť priestor mladí slovenskí choreografi z oblasti súčasného baletu, ako aj scénického folklóru.
Zúčastnili ste sa na stretnutí riaditeľov baletných súborov z celej Európy v Brne na podujatí Opera Europa's Dance Forum, ktoré zastrešovala Opera Europe – profesionálne združenie dvesto dvadsiatich dvoch operných súborov a festivalov z celej Európy. S akým pocitom ste odtiaľ odchádzali?
Vďaka stretnutiam a diskusiám s osobnosťami európskych baletných súborov som si uvedomila, aké dôležité je nezastať, vnímať, ako sa v 21. storočí svet tanca mení a vyvíja, prináša nám nové výzvy.
Je dôležité uchovávať klasický odkaz, ale zároveň ho posúvať dopredu a ponúkať divákom pestrosť v tvorbe v čo najvyššej kvalite.
Tiež bolo podnetné zistiť, že problémy, ktoré riešime my, sú podobné v každom divadle, baletné súbory všade v Európe riešia svoje postavenie v rámci operných domov, snažia sa získať dôstojné podmienky, ktoré sú nevyhnutné pre rozvoj baletného umenia.
