Autor je dramaturg Činohry SND.
Článok je súčasťou SME Národné, pravidelnej prílohy denníka SME.
V čase, keď tento text vznikal, bol presne týždeň do premiéry našej novej, na prvý pohľad pomerne netypicky pôsobiacej inscenácie.
Classroomplay Čaute! prináša priamo do školských tried tému duševného zdravia a snahu o destigmatizáciu vyhľadania odbornej pomoci a zdieľania svojho vnútorného prežívania.
Vcítiť sa do myslí tínedžerov
Keď našu najnovšiu inscenáciu takto označujem, zaváňa to chválenkárstvom, no v skutočnosti poukazujem na fakt, že divadlo do školskej triedy tínedžerov nezavíta príliš často.
Pri tejto príležitosti sme sa zhovárali s autorkou dramatického textu, dramaturgičkou a dramatičkou Terezou Trusinovou.
Na objednávku Činohry SND pripravila kvalitnú a dynamickú divadelnú hru pre jedného herca, jednu herečku, štyri postavy a školskú triedu, ktorá sa mení na autobus, terapeutickú miestnosť a opäť na triedu – a to všetko v priebehu štyridsiatich piatich minút.
Ohováranie a šikanovanie sú len špičkou ľadovca. SND ich rieši priamo v triedach Čítajte „Myslela som si, že to bude omnoho jednoduchšie, než to v skutočnosti bolo. Nečakala som, čo všetko to prinesie,“ vraví laureátka súťaže Dráma 2020.
„Classroomplay má sama osebe, z dobrých dôvodov, isté formálne mantinely. Ale aj samotná téma bola náročná na spracovanie. Zo začiatku bolo pre mňa trochu neľahké vcítiť sa do myslí 15- až 16-ročných ľudí. Chvíľu trvalo, než som sa na to naladila, no myslím si, že napokon to dopadlo dobre. Zároveň je však pri tvorbe značne obmedzujúce školské prostredie, mám na mysli priestor triedy, s ktorým v takomto prípade treba počítať,“ vraví Trusinová, ktorá na texte s prestávkami pracovala približne dva roky.
„V rámci projektu Young Europe IV. s podtitulom Non-dominant voices, čo sú v našom prípade tínedžeri, som bola súčasťou takzvaného Writers Lab. Mala som vytýčené termíny, v rámci ktorých som musela odovzdávať časti textu. To bolo prvou výzvou. Zároveň som sa však pravidelne stretávala s autormi a autorkami z celej Európy, ktorí tiež pracovali na vlastných classroomplay, akurát pre iné divadlá.
Druhou výzvou pre mňa bolo, že ako človek, ktorý sa chronicky podceňuje, som mala konštantne pocit, že moja hra je oproti ostatným príšerná. Bol tam, v pozitívnom zmysle slova, pretlak talentovaných mladých ľudí.“
Kristóf Melecsky (Šimon), Alexandra Lukáčová (Zoja) v inscenácii Čaute! (zdroj: Bara Podola)Hra má poskytnúť oporu
Kozmopolitný ráz celého projektu dopĺňajú však aj geografické súradnice, v ktorých sa text postupne po celý čas rozvíjal. Nielenže autorky a autori so svojimi metormi pochádzajú z viac ako desiatich krajín, no niekoľko ich v rámci tvorivého procesu aj navštívili.
„Fungovali sme systémom akýchsi blokov. Prvý raz sme sa stretli v Prahe, potom v nemeckom Braunschweigu. Absolvovali sme niekoľkodňové stretnutia, na ktorých sme sa zhovárali o našich hrách, čítali sme si úryvky, dávali sme si vzájomnú spätnú väzbu. Popri tom sme však absolvovali množstvo workshopov na témy, ktoré by sa nám mohli hodiť, napríklad, ako citlivo pracovať s jazykovými výrazovými prostriedkami a podobne.
Do tretice a na záver nás čaká ešte festival všetkých našich hier v Novej Gorici v Slovinsku. Bola to skvelá skúsenosť a ja som veľmi vďačná, že som mala príležitosť ju zažiť. Okrem toho, že som stretla nesmierne zaujímavých ľudí, mi totiž stretnutia v istých momentoch ponúkli aj útechu, že v tom nie som sama a ani taká stratená, ako by sa vlastne mohlo zdať,“ dodáva autorka, ktorá sa téme duševného zdravia venovala aj vo svojej hre Right to die, s ktorou zvíťazila v súťaži Dráma 2020.
Činohra SND prináša do škôl dôležité témy: Je tu premiéra inscenácie Čaute! Čítajte V nej sa tiež zaoberala duševnými strasťami postáv, no v inom prostredí, v omnoho rozdielnej východiskovej situácii a aj s výrazne odlišnou formou než v prípade hry do školských tried. Výziev pri písaní teda nebolo málo.
„Rada posúvam postavy na hranicu ich psychických možností. Ale v tomto prípade to nie je úplne možné, pretože – po prvé, čo sa týka rozsahu, pracovala som na pomerne malej ploche, po druhé – nechceme touto hrou mladých ľudí traumatizovať, no práve naopak, poskytnúť im oporu. Samotný postup tvorby bol celkom náročný.
Činohra SND mi sprostredkovala rôzne materiály a osobné rozhovory so psychológmi, ktorí sa zaoberajú duševným zdravím mladých ľudí. V druhej fáze som si podrobne čítala rôzne štúdie, ktoré opisovali psychiku súčasných mladých ľudí, z ktorých väčšinou vyplývalo, že pandémia mala vplyv na ich pocit osamelosti a celkovo pocity samoty, no výrazné boli aj problémy s komunikáciou. V poslednej fáze som sa rozprávala s mladými ľuďmi, ale aj so svojimi spolužiakmi zo strednej školy o tom, čo sme v tom veku prežívali, aké to bolo,“ vraví Trusinová,
Svoj text nepovažuje za osobný, keďže mala počas štúdia na strednej škole dostatok opory v kolektíve triedy, ale aj u staršej sestry.
„Ako študentka by som čosi také vo svojej triede určite privítala. To bol aj veľký motivačný faktor pri písaní. Považujem za dôležité, aby existovalo aj divadlo, ktoré sa nevenuje len povinnej literatúre a tomu, čo sa vám zíde pri maturite, ale venuje sa deťom a tomu, aby sa im to zišlo v živote´," dodáva.
Kristóf Melecsky (Šimon), Alexandra Lukáčová (Zoja) v inscenácii Čaute!, ktorú režíroval Robert Roth. (zdroj: Bara Podola)
