Článok je súčasťou SME Národné, pravidelnej prílohy denníka SME.
Sú operné árie, ktoré poznajú aj Slováci, čo v živote nevideli a nepočuli jedinú operu. Napríklad áriu Escamilla Votre toast, je peux vous le rendre z opery Carmen, to je tá, ktorá sa na oslavách spieva nadránom ako „Hej, toreador, pozor si daj!“.
Do tejto kategórie patria aj La donna è mobile z Rigoletta či Libiamo z La traviaty.
Nie, naozaj nemienim ironizovať vínom či borovičkou vyškolených spevákov a už vôbec nie znevažovať skvostné čísla svetových opier.
Neodmysliteľne k nim patrí aj slávny chorál Va, pensiero, u nás známy pod názvom Zbor Židov.
Videl a počul som ho 29. septembra v Národnom na premiére Verdiho opery Nabucco. So zborom Opery SND ho naštudovala zbormajsterka Zuzana Kadlčíková a tých päť minút jeho trvania bolo nádherných!
Nabucco je tretia opera Giuseppe Verdiho a prvá úspešná, premiéru mala 9. marca 1842 v Teatro alla Scala v Miláne. Traduje sa, že Verdi Nabucca komponovať nechcel, ponúknuté libreto hodil doma na stôl, kniha sa otvorila a zrak mu padol na verš Va, pensiero, sull‘ali dorate...
Zaujalo ho to, vzrušilo a o niekoľko mesiacov bola opera na notovom papieri. Niektorí verdiológovia tvrdia, že ten príbeh je mýtus – možno je, ale je pekný.
Nový Nabucco v SND. V popredí Maida Hundeling ako Abigail. (zdroj: Marek Olbrzymek)Verdiho Nabucco je vďačné repertoárové číslo aj troch slovenských operných domov v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach, databáza Divadelného ústavu publikuje deväť jeho uvedení. Videl som to úplne prvé, odpremiérované 4. apríla 1964 v Štátnom divadle v Košiciach.
V SND Nabucca uviedli o dva roky neskôr, no v repertoári sa udržal 29 sezón a mal 420 repríz, čo je na opernú inscenáciu úžasné číslo.
Košický Nabucco sa v roku 1964 hral v réžii Kornela Hájka a dodnes si pamätám jeho vizualizáciu Zboru Židov – počas minútovej orchestrálnej predohry sa pred zbor spustila priehľadná opona, štylizovaná ako plot z ostnatého drôtu.
Bolo to silné a dojímavé, po doznení posledného tónu bolo na javisku i v hľadisku niekoľko sekúnd hrobové ticho a potom sa strhol búrlivý potlesk, ktorý utíchol až vo chvíli, keď dirigent Boris Velat zdvihol taktovku a Zbor Židov sa opakoval.
Zahľadel som sa do minulosti a nič som nepovedal o najnovšej bratislavskej premiére Nabucca.
Analýzy prenechám kritikom, ja som bol spokojný, Daniel Luis de Vincente (Nabucco), Maida Hundeling (Abigail), Peter Mikuláš (Zachariáš), Tomáš Juhás (Ismael), Monika Fabianová (Fenena) boli výborní a režisér Tomáš Ondřej Pilař nepresadzoval svoje ego na úkor diela, ako sa to operným režisérom neraz stáva (dodnes ma v noci máta spomienka na Rigoletta v réžii Philippa Stölza na Bregenz Festival 2019).
Pilař si uvedomoval, že Nabucco je dosť statická opera, a tak ju vizuálne ozvláštňoval symbolikou rôzneho druhu, miestami výstižne, miestami ilustratívne, no decentne a nevtieravo. Ísť do Opery SND na Nabucca stojí za to.
