Pozsony Dance Club
„Udával? Vraždil? Arizoval? Nemilé. A je to dobrý Slovák? Je. Tak je náš! Zatvorme všetci spolu oči. Myslime na niečo iné. Príjemnejšie. Na krajšie zajtrajšky,“ vraví krátko po začiatku druhej časti herečka Zuzana Kronerová, ktorá v inscenácii Pozsony Dance Club dáva hlas slávnej bratislavskej kaviarni Savoy v hoteli Carlton.
„Jednu diktatúru vystrieda druhá. A ja budem len buržoázny prežitok,“ dodáva, keď si k jej štýlovým stolíkom a postupne sadajú ľudia v montérkach.
Divadlo P.O. Hviezdoslava uviedlo inscenáciu, ktorá v skratke a priam rukolapne ukazuje, ako sa s jednou bratislavskou kaviarňou menila aj celá krajina.
Ukazuje žiaľ aj to, ako neustále chodíme v kruhu, ako z nášho územia každú chvíľu vyháňame raz jedných, potom zase iných. Viac ako kaviareň je preto symbolom inscenácie kufor.
Karel Kryl aj Vivat Slovakia
Hra Valerie Schulczovej a Terezy Hladkej sa začína v roku 1848, keď z balkóna vtedajšieho hotela U zeleného stromu a dnešného Carltonu rečnil Lájos Kossuth. Národ sa formoval a keďže bol malý, slabý a bez identity, potreboval si vytvoriť vlastné mýty.
Ako veľmi nás ovplyvnila povedačka o malom národe, s ktorým má Boh veľké plány, len sa treba vysporiadať s nepriateľmi a neprajníkmi, sa hrou aj inscenáciu tiahne ako červená niť. A nekončí ani dnes, keď je spoločnosť bolestivo rozdelená ako koža po reze skalpelom.
„Máme hľadať dôvody v ranom detstve, pre ktoré sa niekto teší z bábätiek s odrezanými hlavami? Lebo sú židovské? Lebo sú arabské? Lebo sú ukrajinské? Lebo sú rómske? Lebo sú iné? Lebo – Neviem. Naozaj neviem,“ odznie v samotnom závere inscenácie. Je to možno až príliš doslovný záver, no veľmi dobre zapadá do koncepcie inscenácie.
Tá je vlastne prierezom dejinami Slovenska pre večných začiatočníkov.
