V novej Perinbabe je všetko inak, ako sa zdá. Potrebovali by sme ešte trojku

Najočakávanejší slovenský film nielen tohto roka Perinbaba a dva svety mal konečne svoju premiéru. Dlhým ohlasovaním vybičované očakávania budúcej rozprávkovej klasiky sa však ani zďaleka nenaplnili.

Jakubiskova Perinbaba je filmová rozprávka, ktorá sa stala národným majetkom. Nestalo sa to hneď, nebol to jednoznačný hit ako Tri oriešky pre Popolušku, jej prijatie v roku 1985 bolo skôr rozpačité ako vrelé.

No postupom času sa stala klasikou, obľúbeným vianočným filmom. Ľudia ju majú radi, privlastnili si ju a to je to najlepšie, čo sa umeleckému dielu môže stať. Sú však hákliví, keď im na ich rozprávku niekto siaha.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ako Golda Meirová donútila Kissingera zjesť boršč. A pomôcť Izraelu Čítajte 

A Jakubisko to urobil. Nepochopil, že Perinbaba už nie je len jeho a zobral si národný majetok späť. Vytvoril rozprávku, ktorá chcela vyslať nový odkaz. Žiaľ, ten odkaz je nečitateľný.

O tom, ako Slováci svoju Perinbabu milujú, svedčí aj návštevnosť Perinbaby a dvoch svetov v prvý víkend vrátane predpremiér. Prišlo na ňu 52 670 divákov, čo je o pár ľudí viac, ako prišlo prvý víkend na Barbie.

Pre porovnanie, v Česku to bolo len 8 211 divákov, pričom sa tam premietajú dve jazykové verzie, česká aj slovenská.

Juro-Jakubisko-divý

Prvé filmové recenzie, české i slovenské, sa snažia k dielu pristupovať pietne a zmierlivo s ohľadom na Jakubiskov nepochybný vklad do československej kinematografie aj na fakt, že sa premiéry nedožil, a tým pádom je to definitívne jeho posledný film.

Filmografia Juraja Jakubiska je reprezentatívny prehľad toho najlepšieho, čo sa v slovenskej kinematografii urobilo do roku 1992. Všetky sa stali klasikou, Kristove roky, Zbehovia a pútnici, Vtáčkovia, siroty a blázni, Tisícročná včela, Perinbaba aj Pehavý Max a strašidlá.

Všetko sú to diela, v ktorých režisér nemal problém zachovať si umeleckú integritu a zároveň byť divácky atraktívny.

Po revolúcii sa však Jakubiskova tvorba zmenila.

Možno sa len nevedel vyrovnať s umeleckou slobodou a skutočnosťou, že prestal byť pre svet výnimočný režisér z východného bloku, možno v tom boli iné faktory, pravdou však je, že ďalšie filmy sú veľmi diskutabilné aj z hľadiska kvality, aj popularity.

Diváci Jakubiskovi prestávajú rozumieť a možno aj on prestáva rozumieť im.

Viacero českých recenzentov označilo Perinbabu a dva svety za jurodivý film. Jurodivý je ruské označenie svätca, ktorý sa v očiach sveta úmyselne správal ako bláznivý, cielene provokoval a urážal alebo hovoril v hádankách.

To sedí aj na jeho staršie filmy, pokiaľ tvoril v neslobode, ľudia si v jeho filmoch často hľadali a nachádzali odkazy proti režimu. V nových filmoch tie hádanky prerástli do neriešiteľných rébusov.

Dej bez príbehu

Prvá Perinbaba sa nemusí všetkým páčiť, no je to dobrý film, má jasný príbeh a líniu, myšlienky vyjadruje pomocou obrazov na hranici magického realizmu. Dvojka má bohatý dej, ale nemá príbeh.

Dej sa točí okolo mladého chlapca, Lukáša, syna Alžbetky a Jakuba, ktorý má pocit, že Perinbaba naňho zanevrela. Myslí si, že to zvládne aj bez nej, ale potom ju vyzve, aby mu predsa len pomohla. Pomôže tak, že mu vetrom zbúra mlyn a vyženie ho do sveta.

Na pomoc pošle Lukášovi psíka. Ten, podobne ako dieťa v Chaplinovom Kidovi, pomáha tak, že robí neprávosti, ktoré jeho pán musí „naprávať“. V podstate mu vyrába zákazky. Za to sa napokon ocitne vo väzení a cez neho sa dostane do paralelnej reality.

Jeden z dvoch svetov v Perinbabe 2. (zdroj: Bontonfilm)

Do ideálneho blahobytného sveta, kde vládne zvláštny poriadok. Ženy sú na vysokej skale oddelené od mužov a detí v údolí, a nikto nevie, prečo sa to stalo, ani prečo sa nevedia spojiť.

Ženy sú ako bosorky, muži ako blázni, do toho zasahuje ninja komando havranov. Nebudeme ďalej prezrádzať dej ani záverečný zvrat, hoci ani podrobný popis deja divákovi veľmi nepomôže v celom tom zlepenci všakovakých motívov nejako sa zorientovať, nájsť príbeh a zistiť, čo tým chcel autor povedať.

Všetko je inak

Jednotka je o láske, hlavní hrdinovia hľadajú a nájdu svoje šťastie. Aj v dvojke Lukáš nájde lásku, ďalšie staré postavy sa zas skúšajú nájsť v novom svete, ale nie je tu žiadny zjavný spojovací motív, všetko je inak, ako sa zdá.

Nájdeme tu aj šovinistický rozmer, aj úvahy o náboženstve, že boh je možno v poriadku, ale nie taký, ako ho predstavuje cirkev, že vždy je niečo za niečo, všetci sme postihnutí mamonom, chceme večný život, ale nemôžeme ho dosiahnuť, chceme poraziť smrť, za všetkým je tajomný nepriateľ, možno aj svetové sprisahanie...

Rozprávky nemusia mať vyslovene kladných hrdinov, nemusia mať kauzálnu previazanosť, môžu byť metaforické, v rozprávkach sme toho už videli veľa a dokážeme to pochopiť.

Ale nech sme videli hocičo, malo to úvod, jadro a záver a morálne ponaučenie, ktoré sa dá zhrnúť do jednej vety. V prípade druhej Perinbaby je to však ako v Aktoch X – pravda je niekde vonku.

Efekty na efekt

Napokon najlepšie dopadlo to, čoho sa mnohí obávali – digitálne oživenie dnes už nežijúcej predstaviteľky Perinbaby, talianskej herečky Giulietty Masiny. Namiesto Evy Krížikovej jej tentoraz prepožičala hlas Deana Jakubisková. Scény s ňou sú pekné, no vo svojej podstate zbytočné, slúži len, podobne ako postava Smrtky, ako prepojenie s jednotkou.

Horšie dopadli ďalšie digitálne efekty, ktoré často pôsobia ako lacné televízne riešenia, navyše mnohé sú nepôvodné. Napríklad pohyblivé mesto sme mohli vidieť aj vo filme Petra Jacksona Smrteľné stroje, v Perinbabe však na rozdiel od spomínaného filmu nemá žiadny význam.

Perinbaba a dva svety je film plný tajomstiev. Ešte by to chcelo jeden film, ktorý by všetky významy a nápady vysvetlil. Otázne je, či by na to ešte prišli do kina diváci, pretože už na predpremiére bolo cítiť v preplnenej kinosále sklamanie a neporozumenie.

Chuť si môžeme napraviť prvou Perinbabou, ktorú vysiela TV Markíza 23. decembra o 20.30 a 24. decembra o 18.30.

Text písaný pre programový magazín TV OKO/TV SVET.