Trápnejšia kritika už ani nemohla zaznieť. Film Maestro je vonku a spolu s ním aj židovský nos

"Ak Bradley Cooper nedokáže zahrať Leonarda Bernsteina silou svojho herectva, potom mal uvoľniť priestor židovskému hercovi."

"Je to rovnaké faux pas, ako keď si biely herec namaľuje tvár na čierno, aby mohol hrať černocha."

"Filmári musia pochopiť, že je to problém. Ak to nechápu, priznávajú sa k tomu, že pri zobrazovaní židov postupujú podľa iných štandardov, ako by mali."

Predchádzajúce vety sú ukážkou kritických reakcií na film Maestro, ktoré sa vo svetových médiách objavili skôr, ako sa vôbec dostal do kín. Zverejnený bol iba trailer, a už sa zdalo, že jeho tvorcovia budú mať veľký problém.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Pozor, nedotýkajte sa ma. Angelina Jolie sa po rozvode musí zahojiť, aj na tvári sa jej prejavil Čítajte 

Konkrétne, že ho bude mať Bradley Cooper, ktorý biografický príbeh o dirigentovi, skladateľovi a klaviristovi Leonardovi Bernsteinovi nakrútil a sám si ho v ňom aj zahral. Jeho prečinom bolo, že pri tom použil protézu, aby mal väčší nos.

Inými slovami, musel siahnuť po hlúpom stereotype, aby sa naňho viac podobal.

Dnes je film Maestro dostupný celý, Netflix ho sprístupnil ešte pred Vianocami. Prach po prvotných ohlasoch usadol, priestor dostala filmárska práca a samotný príbeh. A v perspektíve všetkého, čo priniesol, sa polemika okolo židovského nosa javí ešte nezmyselnejšie a absurdnejšie, ako sa javila na začiatku.

Leonard Bernstein si myslel, že toho v živote urobil málo. Čo na tom, že muzikál West Side Story zostane svetovým kultúrnym dedičstvom dovtedy, kým bude mať ľudstvo súčasnú podobu, a čo na tom, že jeho Koncerty pre mladých ľudí budú všetky verejnoprávne televízie reprízovať, pokiaľ bude mať televízne vysielanie zmysel.

On bol prosto presvedčený, že úspešný človek toho musí po sebe zanechať viac.

Podobné bilancovanie je ľuďom blízke, no ak by malo zostať len v profesionálnej rovine, bolo by to príliš jednoduché. Bradley Cooper preto vo svojom filme dáva rovnaký priestor ako Bernsteinovi aj jeho manželke Felicii Montealegre, ktorá ho hodnotila nielen ako hudobníka, ale aj ako muža, a čím viac spolu žili, tým viac plnila rolu jeho morálneho svedka.

Alebo teda, svedomia.

Spočiatku si myslela, že nebude problém, ak sa bude musieť stiahnuť do úzadia a rezignovať na niektoré svoje túžby, ak to jej Lennymu pomôže v tvorbe. No pomerne rýchlo zistila, ako veľmi sa mýlila.

Bradley Cooper ako Leonard Bernstein a Carey Mulligan ako jeho manželka Felicia Montealegre vo filme Maestro. (zdroj: NETFLIX)

Neverný a ešte aj nediskrétny

Mimochodom, Bradley Cooper má vo filme upravený nielen nos, ale aj bradu a lícne kosti. Žiarivé modré oči má v podstate identické a okrem nich ešte pracoval so širokým úsmevom, vďaka ktorému sa Bernstein poľahky dostával do kontaktu s každým, kto prešiel okolo.

Mám rád ľudí, hovorieval, čím pomerne elegantne pomenovával to, že rád nadväzoval intímne vzťahy. Síce letmé, ale dostatočne konkrétne na to, aby mu poslúžili ako zdroj vitality.

Neboli to ženy, boli to mladí muži.

Psychologický portrét, ktorý cez tento prvok Cooper ako herec aj ako režisér modeluje, je spočiatku tajomný, ťažko dešifrovateľný, až trochu znepokojujúci.

Bernstein sa javí ako šarmantný a vnímavý muž, vo svojej koketérii kultivovaný aj úprimný. No pritom sa nedá prehliadnuť, že jeho pohľad je akýsi prázdny. Ako keby všetko a všetkých vo svojom okolí vnímal iba veľmi povrchne.

Jeho radostný, bezstarostný a nezaťažený pohľad na svet podčiarkujú hudobné a tanečné pasáže, ktoré sú vďaka premyslenej choreografii pohybu na scéne a duchaplnému strihu umne zakomponované do príbehu a hovoreného slova.

Vyzerá to tak, že Bernstein hudbu netvoril, ale ju priamo žil, a že jeho talent bol taký ohromujúci a taký neprehliadnuteľný, že nebolo treba veľa, aby sa presadil ako jeden z najväčších amerických skladateľov a dirigentov všetkých čias.

To však platilo najmä v pasážach z prvej časti filmu. Cooper ich nakrútil v čiernobielej, vďaka čomu mohlo vyniknúť, kto všetko zostal v tieni, keď scénu rozžiaril on. No po čase sa film Maestro preklápa do farebnej verzie: Bernstein je už starší a jeho charakter pestrejší a znečistenejší, čo vníma najmä Felicia, jeho manželka.

Carey Mulligan to síce nehrá obzvlášť prekvapujúco, ale zato precízne a dostatočne intenzívne na to, aby jej postava bola plnohodnotnou protiváhou k Bernsteinovi a obsiahla všetku radosť a utrpenie, ktoré si život po jeho boku vyžiadal.

Najťažšie chvíle boli, keď prestal dbať na sľub, že ak bude neverný, bude to robiť aspoň diskrétne. Vtedy mala Felicia Montealegre pocit, že je egoista, arogantný a namyslený človek, ktorý má na hudbe najradšej to, že sa v nej môže predvádzať a dať ostatným najavo, že sú niečo menej ako on.

A film Maestro nezavrhuje teóriu, že to tak niekedy naozaj mohlo byť.

Bradley Cooper ako Leonard Bernstein vo filme Maestro. (zdroj: NETFLIX)

Extáza sa nedala prežiť na zemi

Bernsteinovým deťom, ktoré boli pri vzniku filmu od začiatku, takýto prístup neprekážal. Keď sa na Bradleyho Coopera zosypala kritika so židovským nosom, zastali sa ho a prejavili sklamanie, že po toľkej práci a starostlivom prístupe schytal niečo také.

A mali pravdu, že pri ňom stáli.