BRATISLAVA. „Stal sa obeťou nevídaného sprisahania. Je to náš otec, starý otec a strýko. Poznáme ho, v súkromí bol vždy jemný, cudný, až prudérny,“ hovorí Julie Depardieu, dcéra francúzskeho herca Gérarda Depardieua.
Za posledné mesiace sa už nazbieralo štrnásť podozrení, že sexuálne obťažoval svoje kolegyne alebo novinárky, no postupne sa začínajú množiť aj verejné vyhlásenia a otvorené listy publikované v médiách, kde sa ho francúzske osobnosti zastávajú.
To, že na jeho obranu vystúpila jeho dcéra, je pochopiteľné. No veľkú podporu mu zároveň vyjadrili herečky Catherine Deneuve, Fanny Ardent, Nathalie Baye, herec Pierre Richard, speváčka Carla Bruni a najmä - Emmanuel Macron.
Spoločne tvrdia, že ho v načrtnutom profile agresora a násilníka nepoznávajú.
Nevedia sa vzdať alkoholu, na detoxe trpia. Houellebecq a Depardieu sú nová komická dvojka Čítajte „Preslávil najkrajšie texty literatúry, vo svojom umení vyniká. Je pýchou Francúzska,“ povedal francúzsky prezident v rozhovore pre verejnoprávnu televíziu a s istotou v hlase dodal, že nevidí dôvod, prečo by mu mal odňať najvyššie štátne vyznamenanie, Rád čestnej légie.
Komentátori a analytici, ktorí sa jeho prípadu vo francúzskych médiách venujú, však hovoria, že dôkazov je dosť. Ba že dokonca ich zopár ochotne poskytol aj on sám.
Neprípustne sa správal, aj keď si bol plne vedomý, že ho nakrúca televízia, čo jeho bývalý agent nazval slovami riadená sebadeštrukcia a mediálna samovražda.
Keby ten kôň pobehol, je vlhká
Polemika okolo Gérarda Depardieho dostala konkrétnu podobu pred niekoľkými týždňami, keď televízia France 2 odvysielala zábery, ktoré s ním nakrútila v roku 2018 v Severnej Kórei.
Pôvodne z nich zamýšľala urobiť reportáž, no bolo v nich toľko vulgárneho a obscénneho obsahu, že ich radšej mlčky presunula do archívu.
„Je z nich zrejmé, že Gérard Depardieu obťažoval prakticky každú ženu, ktorú tam stretol,“ povedal moderátor, keď divákom ohlasoval, že dnes je už čas „šokujúci dokument“ vidieť.
A naozaj, každý small talk, ktorý s kórejskými ženami viedol, bol plný slov ako vták, pička, klitoris, zadok. Vždy sa pritom nad vlastnými lascívnymi vtipmi aj sám zasmial.
A vo chvíli, keď sa pozerá na trénujúce džokejky, celkom priamo hovorí o tom, aké musia byť vzrušené, keďže si „trú klitoris o sedlo“.
Poznámok neušetril ani približne desaťročné dievčatko: „Verte mi, keby jej kôň pobehol rýchlejšie, je celá vlhká.“
“Nemôžem sa stotožniť s tým, čo o sebe už niekoľko mesiacov čítam. Nikdy som žiadnej žene nechcel vedome ublížiť. Nie som predátor, ani násilník. Ak som provokoval a správal sa vulgárne, bolo to preto, že sa vo mne ozývalo dieťa, ktoré chce zabávať publikum.
„
Zábery zo Severnej Kórey odvysielali Francúzi spolu s diskusiou, kde bola pozvaná reportérka denníka Le Monde Raphaëlle Bacqué, ktorá sa prípadu Depardieua podrobne venuje.
Pripomenula, že francúzska spoločnosť bola k prejavom sexuálneho obťažovania vždy benevolentná.
Ukázalo sa to napríklad v roku 1987, keď v hlavnej spravodajskej relácii odvysielali reportáž z nakrúcania slávneho filmu Pod slnkom satanovým.
Depardieu sa vraj na záberoch každú chvíľu dotýkal svojich kolegýň - a reakciou na to bol iba veselý smiech.
Podobne to dopadlo v roku 1991, keď v rozhovore pre americký časopis Time, zvedavý na šumy o jeho nevhodnom správaní, povedal: „Áno, bol som pri viacerých prípadoch sexuálneho obťažovania. Je to úplne normálne.“
Francúzi nechápali, o čo Američanom ide, považovali to za útok a jasný prejav neprajnosti v situácii, keď bol za film Cyrano z Bergeracu nominovaný na Oscara.
Gérard Depardieu ako Cyrano z Bergeracu. (zdroj: IMDB)Trest už dostal
Zhovievavosť voči Depardieuovi však môže súvisieť aj s tým, že okolie jeho správanie dlhodobo považovalo za pózu.
Dôležitú úlohu v tom mohlo zohrať to, že mal za sebou kultový film Buzíci, v ktorom hrali spolu s ním Patrick Dewaere, Jeanne Moreau, Miou-Miou či Isabelle Huppert. Depardieuovi sa páčila predstava, že by bol takzvaným zlým chlapcom francúzskej kinematografie, a tak rád provokoval a skúšal, kde sú hranice.
Problémom bolo, že provokácie sa stávali jeho druhým dychom, čo sa v kombinácii s alkoholom a pocitom nedotknuteľnosti stalo neudržateľné. Depardieu sa dostal do bodu, kde už nemal žiadnu brzdu.
„Nemôžem sa stotožniť s tým, čo o sebe už niekoľko mesiacov čítam. Nikdy som žiadnej žene nechcel vedome ublížiť. Nie som predátor, ani násilník. Ak som provokoval a správal sa vulgárne, bolo to preto, že sa vo mne ozývalo dieťa, ktoré chce zabávať publikum,“ napísal v otvorenom liste pre denník Le Figaro a potom poďakoval za odvahu tým, čo sa ho zastali.
Režíroval Depardieua a Houellebecqa: Ľudia netušia, akí v skutočnosti sú Čítajte Zaujímavé je, že sú medzi nimi aj tí, čo mlčali a neradi komentovali, keď Depardieu otvorene podporoval ruského prezidenta Putina. To je prosto on, mykli plecom. Dokázali to oddeliť od jeho pracovného života, v ktorom jednoznačne patrí medzi tých najlepších.
Jeho kritici pritom za súčasť problému považujú práve jeho pozíciu. Ani veľké mená si netrúfli vystúpiť proti nemu, pretože ho potrebovali do svojich filmov. Aký je to potom odkaz pre zraniteľné ženy, ktoré by chceli povedať, že ich obťažoval? uvažujú.
V takom duchu sa ozval i prezident François Holland a poznamenal, že výrok Emmanuela Macrona je nemiestny. „Od neho sa nečaká, že sa zastane veľkého herca, ale že sa postaví na stranu štrnástich žien, ktoré sa stali obeťou násilia. Nie, Francúzsko nie je hrdé na Gérarda Depardieua,“ cituje ho Le Figaro.
Do fázy vyšetrovania sa zatiaľ dostali len dve sťažnosti. Polícia ešte nedospela k žiadnym výsledkom, a teda v prípade francúzskej hviezdy zatiaľ platí prezumpcia neviny. Neznamená to však, že je bez trestu.
Reportérka Raphaëlle Bacqué z denníka Le Monde hovorí, že s kolegami robili prieskum medzi filmovými producentmi, divadlami aj vysielateľmi a zistili, že meno Gérard Depardieu nefiguruje v žiadnom chystanom projekte.
„Už dva roky nepracuje a nikto to neplánuje zmeniť,“ konštatuje. „V istom zmysle už teda odsúdený je.“
