Láska prichádza a odchádza, ale pôda ostane. Silnou zbraňou Sedliakov sú však práve emócie

Keď začne divák sledovať film Sedliaci, môže ho vyviesť z miery, aj keď si o ňom vopred čo-to zistil. Vidí postavy, v ktorých cítiť základ živých hercov, ale jeho vnímanie prebije čosi iné. Výtvarnosť.

Všetko je totiž premaľované a má podobu rozhýbaných olejomalieb. Prvotné prekvapenie z nevšednosti sa rýchlo spája s vťahujúcou krásou obrazov. No čoskoro sa spoza nich vynára čosi ďalšie, čo ho z povznesenia vráti na zem – zradná emocionalita, vzťahové pokrytectvo a tvrdosť prostredia.

Od van Gogha k Reymontovi

Autorská dvojica manželov Welchmanovcov sa už v minulosti vytrápila na podobne náročnom projekte.

Pred šiestimi rokmi predstavili film S láskou, Vincent, ktorý rozprával o van Goghovi prostredníctvom jeho výtvarných diel a jeho maliarskeho štýlu. Vtedy si tvorcovia vyslúžili Európsku filmovú cenu aj oscarovú nomináciu.

Hugh Welchman v rozhovore na stránke idnes.cz uviedol, že Sedliaci boli ešte väčšou výzvou ako predchádzajúci film. Už preto, že vychádzali z rozsiahlej románovej predlohy držiteľa Nobelovej ceny Władysława Reymonta. Welchman však dodal, že tento film jednoducho musel vzniknúť.

„Pretože ten popísaný vidiecky svet na prelome 19. a 20. storočia nemá toľko vizuálneho zachytenia s výnimkou niekoľkých malieb a čiernobielych fotografií. Zaslúžil si dostať reálnejšiu podobu.“

Welchman zároveň potvrdil, že mnohé z tém a problémov, ktoré riešia postavy Sedliakov, riešia ľudia aj v súčasnosti. „To bola dokonca jedna z motivácií. Je to síce výpoveď o nejakej vidieckej komunite, na našu spoločnosť však sedí až prekvapivo presne. Či už ide o dvojité štandardy, ženy neustále nútené bojovať o svoje miesto v spoločnosti, šikanovanie...“

Už pozadie vzniku tohto filmu je v mnohom zaujímavé. Okrem iného tým, že tvorcovia otvorili štúdio na Ukrajine, kde mali na projekte pracovať tamojší špecialisti. Urobili to však krátko pred vypuknutím vojny, ktorá následne všetko skomplikovala. Projekt prišiel aj o zamýšľaný koprodukčný vklad z ukrajinskej strany.

Dievča v pasci

Český distribučný názov filmu je na rozdiel od slovenského Jagna. To je meno ústrednej hrdinky príbehu. Mladej a krásnej ženy, ktorá žije v neveľkej dedinskej komunite.

Jagna však do tej komunity nie celkom zapadá.

Namiesto nepretržitej tvrdej práce si vychutnáva krásu krajiny a zasnívane vystrihuje z papiera zložité obrazce. Nezaujíma ju vydaj, má rada svoju slobodu a je veľmi vnímavá. V dedine má však povesť dievčiny, ktorá sa už spustila s nejedným mladíkom.

Sú to iba plané reči závistlivých ohováračiek? Isté je, že Jagne sa veľmi páči Antek zo susedstva. Problém je, že Antek, syn najbohatšieho sedliaka v dedine, je už ženatý. A práve jeho otec, vdovec, sa rozhodne, že si Jagnu vezme za ženu.

Jagna a bohatý sedliak Boryna. (zdroj: Vertigo Distribution)

Začína sa vyjednávanie, za koľko pozemkov dá Jagnina matka svoju dcéru. Polia a statok sú to najcennejšie, čo dedinčania vlastnia. A sedliak Boryna je tvrdohlavec, ktorý nedáva nič lacno. Ani svojmu synovi nechce priznať podiel na majetku, z čoho vznikajú príkre šarvátky. O to viac, že po Jagne túži aj Antek. Ich vzájomná príťažlivosť je pohlcujúca a odstredivá zároveň.

No a dedinčania vedia hádzať kameňmi bez ohľadu na to, či sú vinní alebo nie.

Rozprávanie príbehu sa odvíja počas štyroch ročných období a prepojenosť s krajinou je veľmi úzka. Tvorcovia ťažia z estetickej príťažlivosti jej premien a v deji má zásadný význam najmä v zmysle živiteľky. Pre dedinčanov je vlastníctvo pozemkov, polí a ich úrodnosť určujúcou hodnotou. „Láska prichádza a odchádza, ale pôda ostáva,“ hovorí matka Jagne a jasne dáva najavo, na čom v jej svete naozaj záleží.

Sila emócií

Metóda nakrúcania, keď najprv všetko zahrali živí herci a až potom sa obraz dopĺňal novou, výtvarnou vrstvou, pomáha rozširovať výrazovosť postáv. Hoci v niektorých okamihoch pôsobí kombinácia reálneho a maľovaného predsa len trochu kŕčovito, celkový dojem z prejavu postáv to zásadne neruší.