Odkedy sa britský prírodovedec Nigel Marven začal venovať televíznej tvorbe, sníval o tom, že nakrúti ságu stepnú. Kobylka, ktorá môže dorásť do veľkosti dvanásť centimetrov, patrí medzi najvzácnejší hmyz.
Podarilo sa mu to na našom území. To, ako časť po časti rozoberá tehotnú modlivku a požiera jej plod, sa stalo súčasťou jeho dokumentu Divoká krása Slovenska.
Marven, zamestnaný v službách National Geographic a Animal Planet, už so svojím štábom prešiel všetky kontinenty. Niekoľko rokov pracoval po boku sira Davida Attenborougha. Vraví, že všetko podstatné sa naučil práve vtedy, no na rozdiel od neho dnes pracuje rýchlejšie a aj za menej peňazí.

Rozpočet jeho filmov sa nepribližuje k miliónovej sume, stačí mu desatina z nej. Cestuje len s kameramanom a pilotom dronov. Podstatné je, aby výsledok prekvapil aj samotných obyvateľov krajiny, kde práve nakrúcal a ponúkol im približne hodinku na to, aby sa cítili hrdí.
Slováci na to mali príležitosť prvé dni nového roka, keď Divokú krásu Slovenska zaradila do programu RTVS.
Veľa toho je tu naj, ale nie naj na svete
V rozhovore pre SME povedal, že kým sem neprišiel, veľa toho o slovenskej prírode nevedel. Pozná sa však s viacerými prírodovedcami, ochranármi, odborníkmi z národných parkov aj so skúsenými fotografmi a s kameramanmi.
Dá si poradiť, na akých miestach treba hľadať, a prekontroluje si fakty o výskyte vzácnych druhov a ich populácii. A pravdepodobne sa pritom spolieha na inštinkt experta, podporený skúsenosťami, a šťastie bádateľa, čo má svoju prácu naozaj rád.
Nigel Marven
- Britský tvorca filmov pre National Geographic a Animal Planet. Je prírodovedec aj ochranár prírody.
- Dvanásť rokov pracoval po boku sira Davida Attenborougha. Natočil viac ako 150 dokumentárnych filmov.
- Známy sa stal vďaka sérii Prehistorický park, ktorá nadväzuje na populárne Putovanie s dinosaurami.
- Za svoju tvorbu získal niekoľko ocenení.
- So slovenským tímom natočil film Divoká príroda Slovenska.
- Dokument mal premiéru na RTVS 1. januára 2024.
Nie všetko, čo vo filme Divoká krása Slovenska je, je jeho pôvodný materiál. Zábery plachých rysov a vlkov si musel požičať, lebo toľko času a trpezlivosti zrejme nemal, ale pri iných zvieratách sa zas dostal do vzácnej blízkosti a bol pri málo vídaných situáciách.
Z Fatry má pekné zábery, ako naňho - vraj bolestivo - útočil podráždený hlucháň. V Tatrách zaznamenal súboj medveďov a medvedicu, ktorá sa obtierala o strom, lebo ju svrbel zadok aj chrbát. A na Muránskej planine po ňom bezstarostne liezli sysle, usadené na jeho ležiacom tele ako na mäkkom koberci.
Hoci úlohou televízneho tvorcu je nadchnúť divákov tým, čo im ponúka, nadšenie Nigela Marvena pôsobí autenticky. Marven opisuje naše pohoria, jaskyne, lúky i samotné živočíšne druhy rôznymi obdivnými slovami, nikdy však nedáva dôvod na to, aby jeho prezentácia vyvolala v Slovákoch nacionalistickú pýchu.
Je zrejmé, že prírodu obdivuje ako takú a na celom svete, a preto si dáva pozor na superlatívy. Či hovorí o veľkosti, kráse alebo vzácnosti, vždy je to len "jedno z naj na svete", nikdy nie naj.

Hosť na Slovensku
Ak sa slovenským divákom bude zdať, že Nigel Marven musel nakrúcať v nejakej inej krajine, nie v tej, akej žijú oni, bude to z dvoch dôvodov. Jeho nakrúcanie bolo pripravené tak, že bol na všetkých miestach úplne sám a tak, že sa v nich neprejavil ani minimálny civilizačný ruch či zásah.
Bol pritom zameraný len na výseky prírody, neukázal ich v kontexte. Do konečného strihu sa nedostalo nič, čo by naznačilo, že mnohé krásy majú aj odvrátenú tvár.

Marvenovým zámerom bolo, aby prírodu a biodiverzitu na území Slovenska obdivoval. Nepolitizuje, aj keď je dnes ochrana životného prostredia na celom svete a špeciálne u nás veľkou politickou témou. Bol tu hosťom a tak sa správal.
Napriek tomu sú v jeho komentároch síce drobné, ale len na pohľad neutrálne poznámky o tom, ako rozvoj poľnohospodárstva v krajine či úprava koryta Dunaja priniesla so sebou aj nezvratné zmeny.
Rád by som videl, ako príroda na Slovensku vyzerala v 50. rokoch, povedal Nigel Marven pre SME. Vo filme sa takej nostalgii nepoddáva, zato v ňom často spomína slovenských ochranárov, do ktorých vkladá vieru, že sa im podarí udržať minimálne taký stav, aký je dnes.