BRATISLAVA. Kým komerčné televízie predstavili minulý rok hneď niekoľko nových seriálov a minisérií, verejnoprávna televízia mlčala. Chystala totiž náročnú novinku, ktorá je konečne v éteri. Historický seriál Čas nádejí mal premiéru 7. januára na Jednotke.
Kus dejín
Ide presne o ten typ projektu, aký by divák od RTVS očakával. Je to seriál s presahom a s témou, ktorá reflektuje dejinné pohyby v tunajšom priestore. Na rozdiel od markizáckeho seriálu Dunaj, k vašim službám, ktorý sa zameral na obdobie druhej svetovej vojny, má Čas nádejí oveľa širší časový záber. Ale oveľa menej častí.
V ôsmich dieloch majú byť zachytené dejinné míľniky nášho regiónu – od prvej svetovej vojny, rozpadu Rakúsko-Uhorska a vzniku Československej republiky cez druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie až po február 1948 a nástup komunizmu.

Celkovo sa bude odohrávať v období rokov 1914 až 1951. Dobové premeny sa budú odvíjať na pozadí osudov troch generácií jednej slovenskej rodiny. Režisér Ján Sebechlebský hovorí, že každá postava v sebe nosí rozpor medzi svojim vnútorným svetom a tým, ako sa prezentuje navonok.
Do manželstva a do vojny
Hneď v prvej časti tvorcovia dosť tvrdo testujú svoje postavy, a to tak na úrovni osobných lapálií, ako aj dobovo podmienených udalostí. A nejedna z postáv zomiera krátko po svojom vstupe do deja.
Hrdinom príbehu je mladý Géza Viola, syn krčmára. Rád by bol odvážnejší v podnikaní ako jeho otec, ale on ho brzdí argumentom, že sa „môžu prikrývať len takou perinou, na akú majú“. Peniaze by sa však mohli do rodiny prikotúľať vďaka svadbe s mäsiarovou dcérou Rózou. Géza sa síce chvíľu okúňa, lebo dievča nemiluje, ale napokon pristane.
Čas nádejí
Slovensko, 2024
Réžia: Ján Sebechlebský
Scenár: Scarlett Čanakyová
Hrajú: Daniel Žulčák, Dominika Morávková-Zeleníková, Zuzana Mauréry, Dana Košická, Matej Landl, Róbert Sipos, Judit Pecháček, Daniel Fischer, Ady Hajdu
Vysielanie: premiéra 7. januára 2024, vysielanie každú nedeľu večer na Jednotke RTVS, seriál má osem častí
Je zjavné, že toto manželstvo nebude mať idylický priebeh. Lenže skôr, ako sa Géza a Róza stihnú akokoľvek zžiť, rozdelí ich prvá svetová vojna. On odchádza bojovať na taliansky front, ona musí trpieť vo svojich rodinných súbojoch.
A prichádzajú aj prvé obete. Málokedy tu však smrť vynikne aj silným emocionálnym účinkom na diváka. Každá z usmrtených postáv má síce ku Gézovi blízko, no divák nedostal možnosť vidieť to poriadne prežité. Postavy totiž pobudli v príbehu len veľmi krátko a nedostali priestor na to, aby získali vlastné osobnosti a nadviazali pevné väzby s ústredným hrdinom. Navyše aj predstaviteľ hlavného hrdinu seriálu Daniel Žulčák stvárňuje Gézu s emocionálnym odstupom, odťažito.
Tvorcovia kombinujú známych a často obsadzovaných hercov s ich kolegami, ktorí sa v televíznej tvorbe objavujú zriedkavejšie, prípadne vzácne. V prvej časti sa ich výkony zatiaľ len profilujú, podobne ako ich postavy. Už je však zrejmé napríklad to, ako veľa bude naložené na postavu Rózy, stvárňovanú Dominikou Morávkovou-Zeleníkovou.
Nádej žije
Zatiaľ možno konštatovať aj to, že Času nádejí sa podarilo byť uveriteľnejším v dobovosti než spomenutému Dunaja. A to rovnako v prostrediach, vonkajších i vnútorných, v kostýmoch i v tom, ako sa ich podarilo oživiť a zabývať. Neraz to dýcha atmosférou, ktorá pomáha aj estetickej príťažlivosti obrazu.
Pôvodom slovenský režisér Ján Sebechlebský, ktorý študoval na pražskej FAMU, však mal pri Čase nádejí neľahkú úlohu. Okrem dobovej vernosti sa musel postarať o emocionalitu príbehového rozprávania a nájsť riešenia pre scény, ktoré by si vyžadovali vyšší rozpočet, než mal k dispozícii.
Prvá časť seriálu ukázala v tomto smere niekoľko silnejších i slabších stránok. Scény z bojiska musel postaviť viac na atmosfére ako na spektakulárnosti bojovej akcie, a hoci sa vo veľkom využívalo zadymenie prostredia a noc, vo výsledku to až tak neprekážalo.

Ukázalo sa aj niekoľko pekných nápadov, hoci v celom kolose rozprávania sú to len drobnosti. Patrí k nim otvorenie celého príbehu v podobe otvárania výkladu na obchode či niekoľko ozvláštnených prechodov medzi scénami (napríklad od intímneho rozhovoru súrodencov o vzťahoch sa „s pomocou“ hracej skrinky prechádza rovno k svadbe, po prvom manželskom sexe Gézu s Rózou rezonuje v dievčati bolesť, ktorá sa prepojí s hlasným zavýjaním letiacej bomby a dianie sa presúva na front).
Takejto hravosti by sa v seriáli žiadalo viac.