„Smrť je v ľudskom živote najkrutejším aktom. Keď zkosí starca, odprevádza ho do hrobu zrak a myseľ príbuzných. Ale pri púti práve rozvíjajúceho sa človeka, náhle uťatej, keď si uvedomujeme nenadalú stratu, naša ľútosť sa stupňuje. A takéto tragikum je i smrť 23-ročného básnika Juraja Wolkera,“ písali pred sto rokmi v týždenníku Považské hlasy.
Noviny v celom Československu priniesli články o náhlej smrti mladého umelca. V slovenskom literárnom mesačníku Prúdy konštatovali: „Český básnik zomrel 3. januára 1924 po márnom liečení v tatranskom sanatóriu v plnej mladosti svojich 23 rokov. Zomrela s ním veľká nádej českého básnictva, citlivý lyrik hlbokej intencie. Smrť tohto najnadanejšieho z mladých vyvolala všade živý bôľ.“
V článku sa dočítate:
- ako sa vo Vysokých Tatrách liečil básnik Jiří Wolker a prečo chcel byť Eskimákom,
- prečo sa práve Vysoké Tatry stali destináciou pre liečbu tuberkulózy,
- čo na Slovenkách zaujalo Franza Kafku a akí vzácni boli Slováci v tatranskom prostredí ešte aj po vzniku Československa.
Jiří Wolker bol talentovaný, sympatický a nezachránila ho ani liečba vo Vysokých Tatrách. Zákerná tuberkulóza skosila o pár mesiacov ďalšieho literáta, ktorý sa takisto liečil v tatranskom prostredí, Franza Kafku.
Wolker pricestoval do Tatranskej Polianky v júni 1923. (zdroj: Slovakiana)Som teda v Tatrách
„Som teda v Tatrách. Vysoké, zasnežené hory týčia sa nad našou chajdou do neba, dnes sme v mrakoch, sedím pri okne s krásnym výhľadom. Pritom je tu zima, taká pustá, arktická zima, žeby som si prial byť nekultúrnym Eskimákom, aby som ju mohol znášať s pokojným srdcom,“ písal Jiří Wolker z Vysokých Tatier 18. júna 1923 dievčaťu Márii Koldovej, na ktorú sa upäl v tragickom období života.
Pricestoval len pár dní predtým, po krátkej zastávke v hoteli v Studenej doline sa presťahoval do Tatranskej Polianky. Vtedy ešte veril, že len na pár týždňov.
„Dnes vysvitlo slnko a ja čakám, ako mi bude: lepšie? - horšie?“ písal Márii. Lekári síce mali optimistické prognózy, no mladý básnik bol skeptický, navyše bol čerstvo zaľúbený a priateľovi v liste poznamenal: „Keď pomyslím, že celú krásnu jar, celé krásne leto, budem tu kdesi s podobnými donkichotmi pľuť chrchle do fľaštičky...“
