Dnes ráno prišla správa zo Španielska, zomrel generál Franco, hlásil rozhlas v novembrový deň 1975. Keď to Göran počul, vstal z postele a utekal do kuchyne. Keď zopakoval, čo práve počul, hŕstka žien, mužov a dokonca aj detí začala skákať od radosti.
Kričali, objímali sa.
Göran bol jedným z tých, čo pomáhali stvoriť rok 1968. Jeho život bol naplnený túžbou odstrániť z politiky diktatúru, vojny, sociálne nerovnosti. Celý svet sa už pohol ďalej, on ešte zostával pri ideáloch generácie hippies.
Film Spolu, ktorý švédsky režisér Lucas Moodysson nakrútil v roku 2000, bol tragikomickým obrazom toho, ako so skupinou kamarátov založil utopistickú komúnu, presvedčený, že sa dá žiť aj inak ako podľa kapitalistických a konzervatívnych pravidiel.

Ako dlho spolu vydržali bývať v jednom dome, tešiť sa z toho, že vyznávajú rovnaké hodnoty a hádať sa na tom, čo ich predsa len rozdeľuje?
To Moodysson ukázal vo filme Spolu 99, ktorý nakrútil vlani a ktorý do slovenských kín prináša prehliadka škandinávskeho filmu Scandi.
Príbeh je tentoraz z leta 1999. V dome už bývajú len Göran a Klass. Jeden stále píše filozofické články, druhý tká koberce. Dni sú rovnako dlhé a hádky o tom, kedy je riad správne umytý, dokola tie isté.
Hovoriť o tom, za čo sa iní hanbia
Bez toho, že by dával veľký dôraz na dobové kulisy, Moodysson vytvoril atmosféru z čias, keď ešte svet nemal podobu, akú nadobudol po teroristických útokoch v New Yorku v roku 2001. Skupina švédskych utopistov však už rozoberala spoločenské a ľudskoprávne témy, na ktoré sme ani dnes ešte celkom nedozreli.
Starí kamaráti už síce spolu nebývajú, ale stretnú sa na oslave Göranových narodenín a tak ich postupne jednu po druhej môžu pri jedle, víne a kúpaní sa v jazere predebatovať. Respektíve, prehádať.