Vyrastal v divokých 90-tych rokoch v Košiciach, pár metrov od polície, kde raz vybuchlo aj auto. Herec ALEXANDER BÁRTA vtedy ako pubertiak netušil, že raz bude hrať vo filme Vojna policajtov a stvárni postavu človeka, ktorého predobraz možno stretával na ulici.
Myslí si, že filmy o minulosti treba nakrúcať, aby sa nezabudlo na to, čo sa tu dialo, aby sme sa z nich mohli poučiť a aby pohli spoločnosťou tým správnym smerom.
Je to rovnako ťažká úloha ako rozosmiať ľudí, o čo sa s kolegami snaží aj v komédii Jedeme na teambuilding.
Stále ho môžeme vidieť aj v seriáli Nemocnica, do ktorej prišla ako herecká posila jeho partnerka Henrieta Mičkovicová. Chodiť do práce s vlastnou ženou považuje za príjemné a inšpiratívne.
Vojnu policajtov distribútor uvádza ako film, ktorý pohne spoločnosťou. Pohne?
Myslím si, že každý film, ktorý sa dotýka spoločenských tém a má silnú výpovednú hodnotu, by mal pohnúť spoločnosťou. Ak nepohne, tak možno nie je až taký dobrý.
Rudovi Biermannovi ako producentovi filmu Sviňa sa podarilo v čase premiéry trafiť sa do predvolebnej nálady v spoločnosti, dosiahnuť rekordné návštevnosti v kinách, a to iste malo dopad aj na veci, ktoré sa aktuálne riešili.
Neviem, ako sa mu to podarí aj teraz, keď je v úlohe režiséra, či film vyvolá ďalšiu spoločenskú diskusiu. V každom prípade, reflektuje to dobu, v ktorej sme pred 30 rokmi žili a nechcem povedať, že sa nič nezmenilo, ale sú tu isté indície, že vojna v polícii stále pretrváva.
Vo filme hráte hlavnú postavu, policajta Mikiho Mika. Čo o ňom môžete povedať?
Ja ho celkovo vnímam ako pozitívnu postavu aj napriek tomu, že spôsoby, ktoré používa pri vyšetrovaní, či jeho charakterové črty nemusí každý chápať pozitívne.
Pretože vie byť tvrdohlavý, nenechá si skákať po hlave, nenechá si poradiť od nadriadených, ide si po svojom a na dosiahnutie svojich cieľov používa prostriedky, ktoré sú možno tak trochu v rozpore s tým, ako by sa to malo robiť.
Herec Róbert Jakab: Keď niečo vyzerá, že sa nedá, treba sa do toho zahryznúť Čítajte Je to nekompromisný človek, no má v sebe istú citlivosť. Miluje vážnu hudbu.
Zuzana Mauréry hovorí, že netvorí postavu z googla, ale so scenára, teda že necíti potrebu si dohľadávať informácie o dobe či postave, ktorú hrá. Vy ste sa ako pripravovali na postavu policajta z deväťdesiatok?
Deväťdesiate roky som prežil ako pubertiak, takže podsvetie som vnímal najmä zo správ, z televízie, novín. Teraz, keď som už v strednom veku, som si na niektoré veci pospomínal, no v prvom rade som sa držal faktov z knižnej predlohy filmu Hnev od novinára Arpáda Soltésza, ktorý sa podieľal aj na tvorbe scenára.
Jeho kniha vychádza z udalostí, ktoré sa skutočne stali. Postavy, ktoré v nej vystupujú, naozaj existovali.
A čo sa týka fyzickej prípravy, vo filme mám jeden boxerský zápas, takže som navštevoval hodiny boxu pod vedením trénera Davida Zolda. Dlhodobo si však udržiavam kondíciu pod vedením Maroša Molnára.
Knižná predloha popisuje vojnu policajtov a podsvetia v Košiciach, kde ste v 90-tych rokoch vyrastali. Dočítala som sa, že v tom čase v blízkosti vášho domu vybuchla bomba.
