Spevák Vlado Sendrei: V Rimavskej Sobote žije Kaufland z Rómov, šetria iba na jednom

Zažil ohromnú popularitu a aj prosperitu, keď ako profesionálny futbalista hrával za Rimavskú Sobotu. A potom zažil ešte lepšie časy, keď s manželkou Jankou prijali ponuku vystupovať v programe Zámena manželiek a svojím životným štýlom si podmanili celú Oravu, kde na Rómov nie sú zvyknutí.

S kapelou nahrával hudbu do hollywoodskeho filmu s oscarovým Hansom Zimmerom a mohol by spokojne zabudnúť na obdobie, keď bol aj on odkázaný na pôžičku od úžerníka. Ale nezabudol. Pracuje v Slovenskej sieti chudoby a stará sa o finančnú gramotnosť Rómov. A nevie si vysvetliť, prečo mu nevyjadrí podporu viac ľudí, keď prídu voľby. „Už ani vysokoškolské tituly nefungujú,“ hovorí VLADO SENDREI smutne.

V čase, keď doma v Kokave nad Rimavicou pomáhal organizovať ples, hovoril o tom, ako spoločenský a politický vývoj narušil v rómskej komunite a rómskych rodinách to, čo sa dalo považovať za istotu.

Čo má mať dobrý rómsky ples?

Dobrú hudbu, to je prvé. A potom, musí byť stopercentne zabezpečená ochrana. V sále sa nič nemôže stať, nič rozbiť. Rómom neradi prenajímajú sály. Okrem toho, že za ňu platíme, čo je samozrejmé, musíme myslieť aj na bezpečnosť. Hostí na to v pozvánke upozorňujeme. Čo sa týka pitia a jedla, môžu si priniesť, na čo majú chuť. Pre Rómov je to udalosť, chcú mať nové šaty a nový oblek. Vyberú sa do Lučenca alebo do Rimavskej Soboty a osobitne na tento deň si niečo kúpia. Nikdy si nezoberú ten istý oblek dva roky za sebou.

Videla som na facebooku, že vstupné stojí 15 eur. Je to pre Rómov prijateľná alebo už vysoká cena?

Naši Rómovia vedia, že výťažok ide pre sociálne odkázaných. Zo vstupného nakúpime potravinové balíky. Nepočítame, samozrejme, s tým, že sa ujde všetkým. Veríme, že pomôžeme aspoň tým, čo majú nad päťdesiat rokov a nemôžu žiť samostatne. Buď žijú pri rodičoch, alebo deti s nimi.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Roman Polák: Kričať na námestí Fico do basy, je na tej istej úrovni, akú má Ficova politika Čítajte 

Dnes sa veľa hovorí o tom, ako je spoločnosť rozdelená a aké napätie v nej je. Ako sa to prejavilo v rómskych komunitách? Je v nich súdržnosť?

Všade je to inak, samozrejme, ale tiež sa touto otázkou veľa zaoberám. U nás v okolí Gemera alebo Novohradu to nie je také zlé, ale keď chodím po svete, vidím, že v iných regiónoch súdržnosť klesá. Prejavilo sa to najmä v rodinách. Kedysi sa navštevovali sesternice a bratranci, prosto celé rodiny vo veľkom. Hoci žili v chudobe, mali radosť zo života a z toho, že sú spolu. A teraz? Len čo sa rodičia pominú, rodina prestáva držať pokope. Niekedy to narúša nevesta, niekedy zať, veľkou skúškou vzťahov sú najmä dedičské konania. Rozmýšľam nad tým, čo je dôvodom. Neviem na to prísť. Zrejme ide o strach z prežitia.

A ten predtým Rómovia nemali?

Kedysi Rómovia nemysleli na budúcnosť. Prežijem dnešok a dobre bude. Dôležitá bola radosť z prítomnosti. Dnes je už veľa Rómov vzdelaných, ich rodiny nie sú také veľké. Vedia, že doba je zlá, netrúfajú si vychovať viac ako dve deti. Takže sa starajú iba sami o seba. Otec, mama, dcéra, syn. Ani ja už toľko nenavštevujem tetky, ktoré mám, odkedy mi zomreli rodičia. Keď sa stretneme, pozdravíme sa a trochu sa porozprávame, ale smutné na tom je, že príležitosti máme v podstate už len na pohreboch.

Dlho sa angažujete vo verejnom živote, ako vám tento nový stav komplikuje prácu?

Mám facebook, prezentujem tam všetky svoje aktivity. Napríklad aktivity komunitného centra, ktoré som zriadil. Píšem tam aj o našej kapele, pretože si myslím, že robíme Rómom i našej obci Kokave dobré meno. Za tie roky pôsobenia kapely koncertujeme aj vo veľkých sálach doma i v zahraničí. Boli sme vo veľkej sále pražskej Lucerny i v Carnegie Hall v New Yorku a aká je odozva? Sledujem, že od Nerómov mám kladné odozvy, zatiaľ čo niektorí Rómovia sa v komentároch pohoršujú nad naším účinkovaním. Neviete spievať, prečo spievate? Kto je zvedavý na takého šaša?

Rozumiete? Dlho som na to nereagoval.

No už mi to nedalo a niektorým som odpísal: Nehanbíte sa? Prečo musí Róm závidieť Rómom? Ten šašo predsa spieva so symfonickým orchestrom zo Žiliny. Ktorý orchester by chcel vystupovať so šašom? Snažím sa len pomáhať, organizujem benefičné programy, potravinovú pomoc, manželka Janka je asistentkou podpory zdravia. Často však cítim veľkú spoločenskú závisť. Aj môj starší syn aj ja máme titul Mgr., dcéra Janka titul Bc. a mladší syn je už po maturite, no, bohužiaľ, už ani vysoká škola nefunguje na tých, čo nám nedoprajú. Oni nikdy neuznajú, ako príkladne Rómov reprezentujeme.

Vlado Sendrei s manželkou Jankou. (zdroj: Archív V.S.)

Pred pár rokmi o vás vznikol film Cigáni idú do volieb, ako kandidujete do VÚC. Ako sú na tom vaše politické ambície dnes?

Nedarí sa mi. Nemôžem sa stať poslancom, ani jeden rok.

Prečo?

Nemôžem na to prísť. Aj Janka aj ja sme mali krásne prezentačné letáky, stálo na nich, že sme hrdí rodáci z Kokavy. Nepomohlo. Ani moja neter s vysokoškolským vzdelaním, ktorá pôsobí veľmi dobre na ľudí, nevedela vo voľbách uspieť. Rómovia nám nedajú dostatok hlasov zo závisti a pri Nerómoch sa zas stretávame s predsudkami. Cigán na obecnom úrade? Nevedia si to predstaviť. Tentoraz, keď boli posledné parlamentné voľby, sme už ani my nešli voliť.

Prečo?

Boli sme sklamaní z posledného vývoja, najmä z toho, ako vláda nezvládla covid. Obaja s Jankou sme ho mali a mali sme ťažký priebeh, musela nás brať do Lučenca sanitka. Neboli sme síce na kyslíku, no videli sme, že nám nedokážu pomôcť urýchlene. Správali sa k nám príjemne, iste vedeli že sme Sendreiovci. Mali sme samostatnú izbu, sestričky a doktorky sa o nás zaujímali a aj sa s nami fotili v skafandroch, no v prvej fáze nemali lieky, nemali nič, takže choroba len pomaly ustupovala.

Pred voľbami mali v televíziách dosť priestoru Uhrík, Mazurek, Suja so svojimi extrémistickými názormi. Myslíte si, že ovplyvnili názory tých, ktorí žijú s Rómami na jednom mieste, v jednej dedine?

Som o tom presvedčený. Vzťah sa pokazil. Vaši rodičia by si určite pamätali, že kedysi boli Nerómovia krstnými rodičmi rómskych detí. Aj moja mama mala takého krstného otca. Vraveli nám, Cigáni, máme vás radi. No fašistickým stranám sa podarilo zničiť naše meno tým, že neustále opakovali a aj na bilbordy písali, že Cigán je parazit. Pritom slovo Cigán bolo kedysi krásne, boli sme naňho hrdí, veľa ho spomína aj Martin Slivka vo svojom dokumente. Teraz je to hanlivé slovo, takže mnohí sa mu radšej vyhýbajú. Stáva sa, že nám na svadbách, kde hudobne pôsobíme, hostia hovoria o tom, ako im to je ľúto. Je im ľúto, že z pomenovania národnosti sa stalo hanlivé slovo.

Po voľbách obvinili Igora Matoviča, že oklamal Rómov tým, že im sľúbil 500 eur. Čo si o tom myslíte? Mohli niektorí voliči podľahnúť tomuto klamu?

Neviem, skôr nie. Možno zopár ľudí uverilo, že dostanú peniaze, tu som sa však s takými nestretol. Tu, teda v okolí Gemeru a Novohradu sa to nerobilo. Ani ja sám som nebol ich fanúšikom. S bývalým splnomocnencom vlády pre rómske komunity pánom Petrom Pollákom sme kedysi dobre vychádzali, no po čase sa mi začal vyhýbať. Nedávno sme boli hrať vianočné posedenie na východe starostovi obce Jarovnice, bolo tam vyše sto hostí. Ani oni nevedeli o tom, že by tam bol niekto Rómov podplácal.

Vlado Sendrei, jeho manželka speváčka Janka a Kokavakére Lavutára na premiére Sherlocka Holmesa v Londýne. (zdroj: ARCHÍV VLADA SENDREIA)

Témou volieb bola chudoba a drahé potraviny. Čo si Rómovia zvyknú odoprieť ako prvé, keď je horšie ako zvyčajne?

Ako by som to povedal? Budem hovoriť o našom kraji. Som bývalý futbalista Rimavskej soboty, hrával som ako profesionál v druhej slovenskej národnej lige. Dodnes tam často chodievam a som na to hrdý. Aj do obchodu na nákupy s manželkou. A povedal by som, že Kaufland v Rimavskej Sobote žije z Rómov. Keby ste videli ich nákupy! Majú plné košíky potravín, keď je sviatok, ani nevravím. Veľa z nich chodí pracovať do zahraničia, dokonca aj ženy chodia opatrovať starých ľud, čo nebývalo zvykom, lebo rómski manželia nepúšťali svoje manželky do zahraničia. Takže viacerým sa zlepšili príjmy, môžu si užívať. Nakupujú aj na celý mesiac dopredu, my tomu hovoríme prídel. Desať balíkov múky, desať balíkov cukru. Alkohol si však do košíkov nehádžu. Na ňom šetria. Uvedomili si, že alkohol nerobí dobrotu, nerobí dobrotu ani v postoji Nerómov k Rómom.

Dokážu si aj tí zraniteľnejší čosi našporiť?

V istom zmysle áno. Som podpredseda Slovenskej siete chudoby SAPN a mapujeme, že už aj oni si vedia zadeliť peniaze a to je v podstate šetrenie, nie? Predstavte si, že s manželom zarobíte spolu osemsto eur. Nič iné vám neostane, len sa zariadiť. Inak by ste neprežili. V komunitnom centre ich učíme finančnej gramotnosti. Spolu s nami si vypíšu výdavky a príjmy, aby vedeli, čo všetko musia cez mesiac zaplatiť. V prvom rade musia myslieť na nájom a na drevo počas zimy, a potom vidia, koľko im zostane na stravu. Bohužiaľ, niektorí si nemôžu dovoliť toľko, ako napríklad my s manželkou, že vnúčatám kúpime termixy, jogurty.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Režisér Ken Loach: Čakal som, ako dá arcibiskup Karolovi III. na hlavu korunu a musel som sa smiať Čítajte 

Poznáte aj vy stavy núdze?

Samozrejme. Ak si pamätáte, kedysi boli u nás úžerníci. Aj my sme si museli požičať, za vysoké úroky. Tridsať percent, to je podľa mňa veľa. Boli sme však nútení, nezamestnanému žiadna banka nepožičia. Potrebujete doklady, svedka, niekoho, kto sa zaručí. A kto sa zaručí za nezamestnaného? Našťastie, v našom regióne už úžerníctvo vymizlo.

Ako sa to podarilo?

Štát po nich šiel. Veľa ich pozatvárali, to ostatných odstrašilo.

Vždy ste verili, že hudba vás uživí?

Na to som najprv vôbec nemyslel. Zarábal som si ako futbalista. Tri roky som hral v Rimavskej Sobote profesionálny futbal, inak som vôbec nechodil do práce. To bolo ešte za komunistickej éry, mal som dvadsaťdva rokov. Vtedy som ešte nevedel ani rómsky jazyk, nespieval som rómsku hudbu. Nevenoval som sa jej, len futbalu. Ešte som trochu posilňoval, dodnes mám odložené pekné fotografie, kde vyzerám ako kulturista. Vytvoril som si počas tých rokov veľa priateľstiev, stal som sa obľúbený. Keď ma potom po rokoch chcela Kokava odkúpiť z Rimavskej Soboty naspäť, všetci museli zbierať železo po meste, aby si ma mohli dovoliť, taký som bol drahý. Fanúšikovia, funkcionári, všetci zbierali železo a spievali pri tom.

Dokedy ste hrávali?

Ešte ako štyridsať päťročný som hrával amatérsky futbal.

Rodičia vás vo futbalových začiatkoch podporovali?

Finančne nemuseli, nebolo to drahé. Povzbudzovali ma v tom však, otec bol na každom futbale.

Aké boli vtedy vo futbale u vás platy?

Môj otec bol baník, zarábal tritisíc korún. Futbalisti mali v čistom dvetisícpäťsto. Plus za každý vyhratý zápas sme dostali dvesto korún. Niekedy to spolu vyšlo na tritisíc päťsto československých korún. Pracovne ma pritom viedli na Jednotnom roľníckom družstve Pokrok, takže aj tam som mal mzdu. Bolo to fantastické. Mimochodom, zamestnanci vo veľkých závodoch a družstvách sa vtedy na šport skladali, odvádzali z platu povinne dve koruny.

Ako ste sa potom dostali od futbalu k spevu?

V Kokave nikdy žiadny súbor nebol, založili sme ho až my s manželkou a mojím kamarátom Ľubomírom. Naši speváci si po čase začali pýtať peniaze, ktoré sme však nemali. Povzbudil som teda Janku, aby to so spevom skúsila ona a neskôr som sa pridal aj ja. Veľmi nám potom, pred šestnástimi rokmi, pomohlo, že sme sa ukázali v Zámene manželiek. Bola to vynikajúca prezentácia, Slovensko spoznalo Sendreiovcov a už sme sa nezastavili. Dodnes hrávame nielen cez víkendy, niekedy hráme aj štvrtky.

Ako Janka zvládla manželskú zámenu? Manželia to asi také ťažké nemajú.

Najprv nás Markíza musela dlho prehovárať. Videli nás hrať v Prešove. Zapáčilo sa im, že sme manželia a spievame spolu. Presvedčilo nás, že odmena je päťdesiattisíc korún, to bol veľký peniaz. Za stotisíc sa dal kúpiť v Kokave dom a my sme na tom práve vtedy boli finančne slabšie. Janka išla na Oravu do dediny Komjatná, kde nikdy Cigána nevideli. Možno v televízii, aj to len zlého. Keď tam prišla, všetkých pobláznila. So ženami chodila cvičiť aerobik, aj starosta ju k sebe pozýval. Janka, spievaj nám, prosili ju všetci.

A u vás v Kokave to bolo ako?

Pravidlom zámeny je, že žena dostane kľúč a do bytu najprv vstupuje sama. No a ona, keď uvidela fotky na stenách, s obavami zvolala: Tu bývajú Rómovia! Keď ju ukázali o týždeň, kričala: Tu je nádherný život, ja nechcem ísť domov! Bola to nádherná zámena manželiek, opakovali ju každý rok na moje narodeniny, piateho februára.

Sendreiovci. (zdroj: Archív V.S.)

Prinieslo vám to väčšiu popularitu, ako keď ste boli futbalistom?

Áno, oveľa väčšiu. Boli sme známejší ako teraz. Neustále sme cestovali do Bratislavy. Ani sme si nemuseli pýtať peniaze, sami nám ich ponúkali. Chcete štyritisíc, pán Sendrei? Aj päťtisíc vám dáme. Veľmi sa nám vtedy darilo, boli sme pre ľudí atraktívni, chceli sa s nami fotiť.

A dnes? Ako sa darí prežiť tradičnej rómskej hudbe? Je ešte o ňu medzi mladými záujem?

To je dobrá téma. V našej kapele sú mladí hudobníci, ktorí navštevovali umelecké školy, niektorí sú tam už aj zástupcovia riaditeľa. Všetci vyučujú. Cimbalista, harmonikár a akordeonista, jeden z huslistov dokonca pôsobí aj vo vojenskom zbore v Sliači. V umeleckých školách sa však učí len klasika, rómsku hudbu sa musia všetci doučiť sami doma. Naučia sa hrať z nôt, to je skvelé, už cítiť, že sú to modernejší hudobníci, ako bola napríklad moja generácia.

Zároveň vidím, ako mladí začínajú zbožňovať rómsky pop. Hudba na drevených nástrojoch ich tak neláka a pravda je, že už o ňu nie je ani taký záujem. Málokedy zavolajú na svadbu cimbalovú muziku. Ani na tie rómske. Aj my sme tomu trochu podľahli, na svadbách používame aj elektrické hudobné nástroje. Lepšie to znie. Ale naším cieľom je zanechať dedičstvo rómskej hudby v hre na klasických ľudových nástrojoch. V nedeľu sme, napríklad, nahrávali hudbu do relácie Kapura – mali sme len drevené nástroje.

Spomínate, že máte jubileum, zrejme aj bilancujete. Ako by ste zhodnotili, čo vedie k šťastnému životu?

Treba si povedať pravdu: niekedy treba mať šťastie, byť na správnom mieste v správny čas. Som šťastný, že na nás narazil oscarový hudobný skladateľ Hans Zimmer, keď prechádzal celou Európou a hľadal muzikantov, ktorí by mu nahrali hudbu do Sherlocka Holmesa. Toľko ich videl a počul, a vybral si nás, Sendreiovcov. Dlho mi boli a aj sú vzorom Cigánski diabli Jána Mrenicu. Vravel som si, že musím urobiť všetko preto, aby som dokázal to isté. Túžil som byť umelcom, vystupovať pred publikom na veľkých pódiách. Snažil som sa to dosiahnuť prácou a skromnosťou. Potom mi Hans Zimmer povedal, že presne toto naňho zapôsobilo. Vyžarovala z nás skromnosť, pokora, pozitivita. Každý rok nám od neho príde na Vianoce pozdrav v angličtine.

Vraveli ste, že Rómovia už myslia viac na budúcnosť ako kedysi. Želáte si niečo konkrétne do budúcnosti?

V poslednom čase odišlo veľa mojich blízkych. Život je krátky, treba si ho užiť. Užiť si ho v dobrom zmysle, stráviť čas s rodinou, s kamarátmi. Želám si, aby sme sa mali radi bez rozdielu farby pleti, bez predsudkov. Okolo nás sú vojny, my tomu nezabránime a je to smutné, ale verím, že nás niečo osvieti a že nám miesto zla prinesie šťastie. Želal by som si, aby sme ešte dlho mohli zabávať ľudí a zanechávali v nich dobrý pocit a dobré spomienky.