BRATISLAVA. Som zvedavá, ako u vás budem dva mesiace žiť, hovorila česká režisérka Daniela Špinar, keď sa vlani v lete stretla s denníkom SME a hovorila o svojej pracovnej ceste na Slovensko.
So Slovenským národným divadlom sa dohodla, že s hercami z Činohry naštuduje hru Sme v pohode o skrytých partnerských vzťahoch a všetkých tabu z intímneho života.
Keďže jej spracovanie je poznamenané tým, že je trans žena, nebola si istá, ako to Slováci prijmú. Bude to kontroverzné? Zábavné? Alebo to bude osveta? Jasné jej bolo iba jedno: v Bratislave je verejnosť voči LGBTI+ komunite nastavená inak ako v Prahe.

Vtedy ešte nevedela, ako dopadnú voľby, ale už poznala situáciu po Zámockej.
Pred pár dňami sme sa s Danielou Špinar rozprávali znovu. Pred sebou mala posledný týždeň do premiéry - a za sebou? Niekoľko vydarených žúrov, návštevu travesty šou - a aj zopár skúseností s novou ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou (SNS).

Potrebovala hercov, ktorí sa neboja
Mám šťastie, že som celkom sebavedomý človek a že som už mala za sebou úspešnú kariéru, keď som nastúpila cestu tranzície, hovorí Daniela Špinar.
Na prestížnej DAMU absolvovala herectvo a réžiu a od roku 2015 bola sedem sezón umeleckou riaditeľkou Činohry Národního divadla v Prahe. Aj tak však pocítila, že na spoločenskom rebríčku klesla, cítila, že ako trans žena má menej rešpektu ako muž.
"Človek netuší, aká náročná cesta to je, kým sa na ňu nevydá. Prežíva vtedy búrlivú fázu života. Začína úplne odznova, niekedy aj stratí prácu, je zraniteľný a neustále sa musí konfrontovať s tým, ako naňho okolie reaguje. Výsmechom, šikanovaním, násilím," vraví.
Daniela Špinar
- Narodila sa v roku 1979 v Prahe.
- Vyštudovala herectvo aj réžiu na DAMU v Prahe. Mala devätnásť rokov, keď povedala, že je gej.
- Pôsobila v Divadle na Vinohradech, tam vytvorila svoju najslávnejšiu inscenáciu Vojcek.
- Od roku 2015 do roku 2022 bola šéfkou Činohry Národního divadla v Prahe.
- Po vyhorení a následnej psychoterapii prešla coming outom, povedala, že je žena a prechádza tranzíciou.
- V Prahe sa uvádzajú jej predstavenia: Mnoho povyku pro nic, Oběd u Wittgensteina, Netrpělivost srdce (Stavovské divadlo) či Kráska a zvíře, Pýcha a předsudek, Sen čarovné noci (Národní divadlo).
Vedela, že naštudovanie hry amerického dramatika Paula Rudnicka, založenej na troch standupoch, si bude vyžadovať odvážnych hercov, a tých našla v Gabriele Dzuríkovej, Ľubošovi Kostelnom a Zuzane Fialovej.
Kým ju nacvičovali, z prostredia SND unikali rôzne informácie o nepokoji v samotnom súbore aj špekulácie o tom, či sa ministerka kultúry nepokúsi premiéru (naplánovanú na koniec januára) zastaviť.
Daniela Špinar sa sústredila na iné. "Cítila som, že Slováci to vnímajú skôr ako správny krok. Na spracovanie tejto témy dozrel čas a myslím si, že mu prospelo aj to, že sa pri ňom premiešala česká a slovenská tvorivá energia," hovorí.
Uvedomovala si však pri tom, že mala šťastie na správne načasovanie. "Keby sme sa dohodli na tom, že premiéra Sme v pohode bude o pol roka alebo až o rok, je možné, že by niekto do plánu zasiahol a urobil by v ňom zmeny."
Samozrejme, nemohla si nevšimnúť, ako ministerka Martina Šimkovičová vystúpila proti obrazom Andreja Dúbravského na chodbách budovy rozhlasu a ako sa na sociálnych sieťach pýtala občanov, či sú za obnovu pamiatok, alebo za podporu projektov LGBTI+, kde sa vraj "neplnoleté deti majú učiť, ako sa predvádzať na sexuálnej šou, dúhové sprievody, kde sa polonahí ľudia predvádzajú na námestiach".
"Ministerka robí veľkú chybu, ak chce ignorovať alebo poškodzovať LGBTI+. Umenie patrí všetkým, pretože všetci, aj vrátane menším, platíme dane," hovorí.
"Ja sa nemám čoho báť. No vedenie Slovenského národného divadla by malo byť pred jej myslením ostražité."
Ministerka, ktorá nerozumie svetu
Nemyslí si, že po premiére Sme v pohode nastane škandál alebo priamy zásah proti divadlu. "Nedá sa však vylúčiť, že ministerstvo bude robiť kroky, ktoré budú istou formou šikanovania. To sa teraz ťažko predpokladá. V každom prípade, SND to bude mať ťažké, pretože ministerstvo je jeho zriaďovateľom."

Ako nová vláda obsadila tento post, si všimli aj v Česku, hovorí Daniela Špinar. Zaregistrovali aj internetové vtipy, ktoré o Šimkovičovej vznikajú. Ju samotnú v tejto funkcii považuje za veľmi zlý vtip.
"Hovoriť o tom, že chlapci by sa nemali maľovať a že LGBTI+ komunita ich k tomu podnecuje, je dnes úplne padnuté na hlavu," hovorí.
"Znepokojujúce je aj to, ako hlása, že umenie na Slovensku by malo byť slovenské. Nechápe, že Slovensko je súčasťou Európskej únie, kde jedna kultúra navzájom ovplyvňuje druhú, a špeciálne v umení. Je škoda, že Slovensko má ministerku, ktorá nerozumie svetu."
Ak doteraz nebolo veľmi počuť protestné hlasy umelcov, Daniela Špinar si myslí, že je to len otázkou času. Ľudia, ktorých sa to týka, sú už na štartovej čiare. "Takže ak ministerka urobí ešte nejaký podobný krok, určite už ich nespokojnosť pocíti," myslí si.

Zasahovať na základe ideológie do toho, kto a čo dostane podporu, považuje za neprípustnú selekciu, pripomína jej to honbu na čarodejnice.
"Ľudia z LGBTI+ nie sú čarodejnice," hovorí režisérka Špinar. "Pani ministerka by nás chcela rozdeľovať na normálnych a nenormálnych. To vedie iba k podnecovaniu nenávisti. Mňa by teda zaujímalo, či je ona normálna."

Čierne scenáre sa nenaplnili
Danielu Špinar prijali pedagógovia na DAMU s nádejou, že bude hrávať vysokého modrookého blondiaka v romantických predstaveniach a filmoch. Z tohto tlaku sa dokázala vyslobodiť. Ešte ako študentka sa vyoutovala ako gej.
Prešli roky. V práci sa cítila naplnená, mala krásnu a vysnívanú kariéru, no v osobnom živote sa cítila trochu stratená, hovorí.
Sme v pohode
- Autor: Paul Rudnick
- Preklad: Mário Drgoňa.
- Réžia: Daniela Špinar.
- Dramaturgia: Marta Ljubková, Darina Abrahámová.
- Scéna a kostýmy: Linda Boráros.
- Výber hudby: Daniela Špinar.
- Svetelný dizajn: Karel Šimek.
- Hrajú: Gabriela Dzuríková, Zuzana Fialová, Ľuboš Kostelný, Lukáš Herc, Magdaléna Hroboňová.
- Premiéra: 27. januára v Činohre SND.
Keď pred dvoma rokmi začalo na škole silnieť hnutie Nemusíš to vydržať, ktoré upozorňovala na šikanovanie a sexizmus niektorých pedagógov, akoby sa jej vrátili bolestivé spomienky. Terapeutka sa jej po dvoch mesiacoch spýtala, prečo si toľko robí starosti o iných a tak málo hovorí o sebe.
A najmä, bola zvedavá na to, prečo toľko energie venuje práve umeniu a často sa utieka do sveta fantázie, kde neexistuje rod. To ona prišla s myšlienkou, že nie je gejom, ale trans.
Potrebujem to teraz, začať po štyridsiatke odznova? pýtala sa s obavami, čo ju pri tranzícii čaká.
S odstupom niekoľkých rokov nepochybuje, že jej cesta je správna. Je úprimná a otvorená aj pred médiami, vie, že Česko potrebuje také ľadoborce, akým je teraz ona.
Hra Sme v pohode zachytáva búrlivé fázy a situácie, ktoré s prežívaním identity a sexuality súvisia, podstatné slovo pri tom všetkom má láska.
Pred premiérou 27. januára je pokojná. Počas jej pobytu v Bratislave sa nenaplnilo nič z možných čiernych scenárov. Cítila sa prijatá aj medzi hercami a vedením divadla, aj pri kontakte s cudzími ľuďmi na verejnosti.
"Skutočný stav na Slovensku je iný, ako sa ho snaží prezentovať ministerka kultúry," konštatuje. "Lepší a priateľskejší."
