Odmietam počúvať tie tvoje výčitky. Som unavený a otrávený z toho, ako ma stále sekíruješ. V jednom kuse, dennodenne.
Keď už má Jón napnuté nervy na prasknutie, na mamu zvyšuje hlas. Je to pochopiteľné, na islandskej samote s ňou strávil skoro celý život. Jej vplyvu ani prítomnosti sa nedalo vyhnúť - veď to poznajú takmer všetci, že deťmi svojich rodičov zostávajú aj vtedy, keď tie už dosiahli zrelý vek.
No situácia Jóna je predsa len trochu špecifická. Mama naňho dozerá a komentuje jeho život, aj keď už nežije.
Onanujem a myslím pri tom na tretiu svetovú. Na severe nás učia hovoriť o tom, za čo sa iní hanbia Čítajte Keď jej dá sľub, zomrie
Film Na ceste s mamou je príkladom toho, v čom severská kinematografia v posledných rokoch tak vynikala. Filmárom stačí na pohľad drobnosť, jeden konkrétny aspekt života, ktorý, keď sa dá na papier, nepresiahne niekoľko strán.
Základom je, že o ňom rozprávajú absolútne precízne, duchaplne, a najmä úprimne.
