Ak sa v ére mečiarizmu ozývali hlasy proti vládnym špičkám, mohlo to mať nepríjemné následky. Zažili to aj filmári, ktorí vtedy kritizovali pomery v štáte. Hovorí o tom producent a režisér RUDOLF BIERMANN. V novom filme Vojna policajtov sa vracia do divokých deväťdesiatych rokov.
Vychádza z knižnej predlohy Arpáda Soltésza Hnev, ktorá sa odohráva v časoch, keď mala silné slovo mafia aj v prepojení na politické štruktúry. „Venujeme sa téme vojny policajtov, ktorá je vlastne vojnou vnútri silových zložiek a medzi nimi. V nich sú stále zamestnaní aj ľudia, ktorí budú radi robiť veci takého typu, aby sa zločin nepreukázal.“
Biermann vysvetľuje, že film sa zameriava na začiatky tohto systému v ére mečiarizmu. No takýto systém sa podľa neho dedí. Poznamenáva, že v príbehu je veľa postáv, ktoré sú vymyslené alebo sú kompiláciou reálnych predobrazov, no zároveň dodáva: „Pre mňa je to stále o tom, čo sa stane, keď sa súdy, prokuratúra, polícia, armáda dostanú pod vplyv politikov v rámci súboja.“ Napriek tomu je vo Vojne policajtov politika oveľa menej prítomná ako v snímke Sviňa (2020), ktorú nakrútil Biermann s Marianou Čengel Solčanskou.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako zobrazujú postavy, ktoré spolutvorili obraz skorumpovaného štátu v ére mečiarizmu,
- prečo sa im ozvala vdova po jednom z mafiánov,
- či sa v 90. rokoch rozdávali údery pod pás aj z pohľadu producentskej práce,
- ako robili s Martinom Šulíkom v Londýne kasting na hlavnú úlohu do filmu Všetko čo mám rád,
- čo je podľa neho úlohou filmového producenta a prečo by nešiel pracovať na televíznych seriáloch.
Predvolebnou kampaňou sa niesol aj naratív o hrozbe návratu mafie. Prečo prichádza váš príbeh o divokých deväťdesiatkach práve teraz?
Lebo Arpád Soltész napísal knihu Hnev s pomerne košatým príbehom o tom, ako v 90. rokoch niektorým vyšetrovateľom brali prípady, keď začali vyšetrovať mafiánov, a zametali to pod koberec. Arpád poznal mnohé takéto kauzy. Mňa najviac zaujímal príbeh dvojice policajtov, ktorý je založený na skutočnosti, hoci sa stal trochu inak. Gauneri zabili policajta a keď zistili, že je to policajt, nafingovali dopravnú nehodu a šéf kriminálky to zamietol pod koberec, pretože tí gauneri vtedy vládli Košiciam.
Nemrzí vás, že film nemal premiéru ešte pred voľbami?
Od začiatku sme mali nastavený termín premiéry na február 2024. Až potom sa rozhodlo o predčasných voľbách. Pre to sme termín nechceli meniť.
Venujeme sa téme vojny policajtov, ktorá je vlastne vojnou vnútri silových zložiek a medzi nimi. V nich sú stále zamestnaní aj ľudia, ktorí budú radi robiť veci takého typu, aby sa zločin nepreukázal. Prebieha tam súboj a je politický. Náš film rozpráva o tom, kde sa to začalo.
Ako to teda bolo?
Začalo sa to vtedy, keď Mečiar, Lexa a Svěchota nechali sledovať svojich politických súperov. Robili to cez mafiánov, lebo to boli nelegálne odpočúvania a nahrávania s cieľom vydierania. Keď raz založíte systém takým spôsobom, že zavoláte napríklad krajskému náčelníkovi polície, aby toho a toho nechal na pokoji, tak je ťažké povedať, kde sa to končí. Lebo to sa dedí, je to nekončiaci boj.
Takže tento systém má dozvuky ešte aj dnes?
To už si musí odčítať divák. My sme sa zamerali na to, aby sme zachytili bezohľadnosť danej doby a tento silný príbeh. Je v ňom veľa vymyslených postáv, niektoré sú zase kompilátom viacerých reálnych predobrazov. Pre mňa je to však stále o tom, čo sa stane, keď sa súdy, prokuratúra, polícia, armáda dostanú pod vplyv politikov v rámci súboja.
Alexander Bárta, ktorý pochádza práve z Košíc, kde sa Vojna policajtov odohráva, stvárnil hlavného hrdinu, policajta Mikiho. (zdroj: CinemArt)Vo filme nemajú reálne postavy svoje mená. Prečo ste sa tak rozhodli?
V knihe boli niektoré reálne mená a tie pasáže sme vynechali. Snažili sme sa vyhnúť skutočnostiam, ktoré boli notoricky známe.
No zažili sme aj bizarné situácie. Napríklad sa nám ozvala vdova po jednom z mafiánov, ktorý bol pre Arpáda inšpiráciou pri písaní. Hovorila, že nemáme práva na spracovanie jeho príbehu. Ale my sme jeho príbeh vôbec nespracúvali. Nerobili sme film typu Miki, kde je jasné, že sa hovorí o Černákovi. Robili sme fiktívny príbeh, ktorý je založený na reálnych udalostiach a tie sa neodohrali presne tak, ako ich ukazujeme, ale približne tak.
Ozvali sa aj ďalší?
