Keď pred vyše desaťročím robil film Zdvíha sa vietor, vyhlásil, že je už vyčerpaný a je načase odísť do dôchodku. „Moja éra animácie sa skončila,“ povedal Hajao Mijazaki ako sedemdesiatnik.
Bol to však planý poplach. Mijazaki sa k práci vrátil. A jeho novinka Chlapec a volavka je dôkazom toho, ako ho animovaný film baví a ako ho stále perfektne zvláda. Čerstvo zaň získal nomináciu na Oscara.
Húževnatosť a zmierenie
Dokazuje to aj Mijazakiho húževnatosť, čo je vlastnosť, ktorú často prezentujú aj jeho filmy. Postavy vystavené ťaživým okolnostiam im nepodliehajú, ale snažia sa s nimi vyrovnať. Neraz sú to detskí hrdinovia, ktorých postretnú hrozivé situácie.
Tak je to aj v príbehu Chlapca a volavky. Dospievajúci Mahito prišiel počas vojny o matku a s otcom sa sťahujú z Tokia na vidiek. Chlapca trápi strata matky a vidí zároveň, že jeho otec je zamilovaný do jej sestry. Vyrovnáva sa s traumou zo straty aj s novým prostredím, kde sa zapletá do konfliktov s tamojšími deťmi.
Mahito však v blízkosti svojho nového bydliska objaví tajomnú vežu, aj vďaka čudnej volavke, ktorá ho chce zjavne na niečo naviesť. Vstupom do veže sa chlapec dostáva do iného sveta, kde sa nachádzajú bizarné bytosti, ale aj postavy z Mahitovho reálneho života. Chlapec tam postupne hľadá zmierenie s tým, čo zažíva v bežnom živote.
Chlapec a volavka. (zdroj: ASFK)Ako je to u Mijazakiho časté, jeho fantazijné prostredie je obrazovo úžasné, ale zároveň hrozivo nepredvídateľné. Mnohí na jeho filmoch oceňujú práve to, že to nie sú iba bujaré jednorazové zábavky.
Mijazaki má veľa obdivovateľov aj medzi filmármi.
