BRATISLAVA/KYJEV. Sobota, 27. januára večer, kyjevský klub Atlas. Festival Pohoda loves Ukraine, kde vystupuje aj viacero slovenských hudobníkov, je v plnom prúde. Je tam aj Braňo Jobus. Odrazu mu zahučí telefón. Aplikácia oznamuje výstrahu pred raketovým útokom a vyzýva na presun do krytu.
V sále je zhruba tristo ľudí, ktorí sa bez paniky poberajú do podzemia. Už si zvykli na poplachy. Keď ohrozenie pominie, vychádza Jobus z krytu a vidí niečo, čo pomenuje ako zázrak.
„Koncert pokračoval a na pódiu práve začínala hrať ukrajinská kapela Stanstiya Mir, ktorú majú miestni veľmi radi. Niekoľko minút po útoku som videl, ako sa ľudia tešia, ako dokážu byť šťastní. Rozplakal som sa a docvaklo mi, že to všetko stálo za to,“ hovorí pre SME Braňo Jobus.
Jobus, Kocáb, Kaščák a Píšte všetci modrým perom
Na festivale zahrali všetci avizovaní interpreti, hoci s časovým posunom pre nahlásený útok. Zo Slovenska to boli okrem Karpatských chrbátov ešte FVLCRVM, Berlin Manson, Fara a Vydrapená bužírka Punk System.
Jobus vystúpil na pódiu aj so špeciálnym hosťom, českým hudobníkom a niekdajším politikom Michaelom Kocábom. Zahrali si spoločne aj niekoľko skladieb Pražského výběru a takisto špeciálnu úpravu pesničky Píšte všetci modrým perom od Bez ladu a skladu, v ktorej zaznela okrem slovenčiny aj čeština a ukrajinčina.
Michael Kocáb a Braňo Jobus počas spoločného vystúpenia v Kyjeve. (zdroj: Oleksandra Sherhina)„Pre mňa to bol splnený sen a veľká česť,“ hovorí Jobus. „Michaela Kocába a Pražský výběr som obdivoval od svojich jedenástich-dvanástich rokov. A neskôr som Kocába obdivoval aj ako človeka, ktorý stál za odsunom sovietskych vojakov z Československa.“
V Kyjeve sa od začiatku vojny v roku 2022 koná len málo hudobných podujatí či festivalov. A ak, tak s výraznými obmedzeniami: na miestach, kde musia byť v dostupnosti kryty.
„Bolo tu viacero vystúpení prevažne zahraničných dídžejov, ale kapely tu koncertujú naozaj veľmi málo. Toto bola za uplynulé dva roky prvá väčšia akcia,“ ozrejmuje pre SME Michal Kaščák. „Niektorým ľuďom to možno pripadá zvláštne, že sa tu konajú takéto podujatia. Ale treba zdôrazniť, že je tu obdivuhodná sila života, Ukrajinci prosto chcú žiť, aj keď sú terorizovaní. A kultúra predsa sprevádza ľudí nielen v dobrých, ale aj v smutných časoch.“
