V seriáli o dlhovekosti sa dozvedela, že pre dlhý a šťastný život je potrebná vnútorná spokojnosť a komunita. Herečka ANNA ŠIŠKOVÁ má jednu takú doma v divadle Astorka a druhú na chorvátskom ostrove, kam rada vypadne z pracovného stresu aj od správ, môže tam vypnúť, smiať sa a užívať si plávanie v mori.
Keď odtiaľ odchádza, chvíľu jej trvá, pokiaľ sa aklimatizuje, aby nabrala sebavedomie a mohla sa ísť „zase niekde vytŕčať“. O tom, že by sa tam presťahovala natrvalo, však zatiaľ neuvažuje.
More si tentoraz užila aj popri práci na dvoch seriáloch – Na vlnách Jadranu a Lásky v Istanbule. V rozhovore porovnáva rozdiely pri nakrúcaní v Chorvátsku, Turecku a na Slovensku.
V divadle sa pripravuje na premiéru hry Naše baby, kde sa v úlohe matky strieda s úplne odlišnou Zuzanou Fialovou. Teší sa, že to zahrá inak, po svojom a že už jej potom nikto nebude môcť povedať: „Ako ti tá postava sadla, to by nikto iný nemohol hrať!” Lebo postavu a jej príbeh môžu prežiť rôzni ľudia.
V novom seriáli Na vlnách Jadranu hráte Slovenku, ktorá v Chorvátsku prenajíma izby turistom. Ako sa k tomu dostala?
Vydala sa tam, manžel jej zomrel a zostal jej domček, v ktorom sú voľné izby. Tak sa živí tým, že ich počas sezóny prenajíma.
Pred časom ste mi v rozhovore povedali, že milujete more a často chodíte do Chorvátska. Poznáte takých Slovákov, ako je vaša hrdinka, ktorí tam žijú celý rok?
Poznám ich veľa, aj priamo na Brači, kde sme aj natáčali, išla som tam za kamarátmi. Mnoho Slovákov tam má domčeky a trávia tam letá. Priamo tam, kde sme točili, dokonca žije jedna pani celý rok, takže takých žien, ako je moja hrdinka, je tam viac.
Mojou obľúbenou destináciou, kde rada trávim letá, je však malý ostrov Iž. Mám tam svoju motorku, poznám všetkých ľudí na ostrove, mám ich veľmi rada, sme komunita. Chodia tam za mnou aj moji kamaráti a rodina.
Mne sa to zdá ako splnený sen, žiť celý rok pri mori. Realita asi bude ťažšia. Rozprávate sa s nimi o tom, ako sa tam žije celoročne?
V zime je to tam trochu smutné. Miestni, ktorí tam majú domčeky a nie sú na dôchodku, žijú v zime v Zadare, na ostrov sa vracajú až na jar a odtiaľ dochádzajú za prácou do Zadaru. Ostrov je pre nich len letovisko, lebo zimy sú daždivé a veľmi vlhké. Starší zostávajú na ostrove.
Ja prídem väčšinou na jar a v lete, je to také moje útočisko, vypadnem z divadelného aj politického prostredia, nepozerám tam správy, nerozmýšľam nad nimi. Netvrdím, že úplne nič nesledujem, ale celkom zmením témy rozhovorov aj všetkého.
Moja duša si veľmi oddýchne, som v prírode, v mori, som s úplne inými ľuďmi, ktorých zaujíma, čo si navarím, čo budem večerať, kam a s kým si pôjdem posedieť... Miestni sú veľmi zlatí a otvorení.
Chorvátov možno niektorí Slováci nemajú radi, lebo majú pocit, že v turistických centrách chcú na nich zarábať, ale ostrovania sú úplne odlišný typ ľudí. Musia držať spolu, keby sa čokoľvek stalo, musia si pomáhať. A sú uvoľnení!
Keď tam prídem, som ako oni, mám pocit, že môžem povedať všetko, môžem kričať, smiať sa a cítiť sa dobre.
Herec Bárta: Zažil som, ako pred košickou políciou vybuchlo auto Čítajte Viete si predstaviť, že by ste dali zbohom divadlu aj slovenským politickým pomerom a nadobro sa tam presťahovali?
Nie, to si neviem predstaviť, chcem si tam len oddýchnuť a potom sa vrátiť. Jednak milujem divadlo, mám rada svoju prácu a aj si myslím, že ešte je mojou povinnosťou sa k niečomu vyjadrovať a prispieť k tomu, aby bol svet lepší.
Ešte sa nechcem utiahnuť v tichosti k moru, hoci možno to raz tak bude. Zatiaľ to tak necítim.
Seriál ukazuje prácu českých policajtov v Chorvátsku počas turistickej sezóny. Prišli ste s českými a slovenskými policajtami v Chorvátsku aj do reálneho kontaktu?
