Režisér Jean-Louis Cros si nevedel pomôcť a natáčať musel aj v súkromí. Kým väčšina rodín má zaznamenané nanajvýš besiedky a rodinné oslavy, Cros filmoval rutinu. Nákupy, príchody detí zo školy, bežné večere. Na záberoch tak vidno, ako deti rastú a manželka Valérie je z roka na rok utrápenejšia.
„V tom čase sa začali Valériine psychické problémy. Bola v depresii. Často hovorila, že urobila chybu, že sa nevie postarať o deti, že má z toho stres,“ vraví zhruba o tri desaťročia neskôr na kameru svojej dcére, kým nanáša škárovačku medzi tehly.
„Jeden z dôvodov, prečo som to natáčal, bol, že som chcel zachytiť tú peknú stránku a neskôr jej ukázať, aké sme prežili pekné roky.“
Nepodarilo sa mu to. Jeho manželka a Faustinina matka sa v roku 2015 po dlhých rokoch depresií pokúsila o samovraždu.
Francúzsky dokument Život ako každý iný, ktorý práve vstupuje do slovenských kín, je intímnym portrétom rodiny, ktorá je ovplyvnená duševným ochorením. Otvára aj tabuizovanú tému, ktorou je neprijatie materstva a strata identity potom, čo sa žena stane matkou.
Užívajte si rodinný život, poradil jej lekár
„Povedala mi to iba tak, cez Skype. Chceli sme sa o tom rozprávať, ale nedokázali sme to,“ vraví o maminom pokuse o samovraždu v úvode dokumentu mladá režisérka. Aj preto sa rozhodla znova pozorne preskúmať rodinný archív a hľadieť naň inými očami. Kombinuje zábery svojho otca s novými. Situácie citlivo konfrontuje a svojich rodičov sa pýta na veci, ktoré sa deti zvyčajne nepýtajú.
