Ježiša pri ukrižovaní zabalia do fólie ako mäso. Je to provokácia, ale nie obžaloba

Pre Martina Durochera to bol zvláštny deň. Kolega zabudol prísť do štúdia, a tak obe mužské postavy v porne musel nadabovať on. Keď dovzdychal za dvoch, zistil, že ho spoza skla pozoruje bývalá spolužiačka z konzervatória v sprievode zvláštneho muža.

„Porno alebo reklama?,“ pýtal sa viac-menej bez záujmu, keď mu dvojica povie, že má pre neho pracovnú ponuku. „Pašie. Príbeh o umučení Krista,“ vravia mu a Martin okamžite súhlasí. Netuší, že projekt bude na pokraji svätokrádeže a že všetkým, ktorí sa ho zúčastnia, zmení život.

Činohra Slovenského národného divadla uviedla inscenáciu hry Ježiš z Montrealu podľa filmu Denysa Arcanda. V réžii Jána Luterána vzniklo vizuálne veľkolepé dielo, ktoré má potenciál osloviť a ľahko provokovať široké publikum.

(zdroj: Robert Tappert)

Kresťanstvo ako základ civilizácie? Náhoda!

Nie je to po prvý raz, čo sa filmy Denysa Arcanda dostávajú na javisko prvej divadelnej scény. V roku 2015 dramaturg Daniel Majling adaptoval do jedného celku snímky Úpadok amerického impéria (1986) a Invázia barbarov (2003), ktoré Arcanda preslávili aj mimo Kanadu. Po rokoch siahol Majling k filmu, ktorý na sklonku osemdesiatych rokoch vyvolal búrlivé diskusie a ktorý sa stále radí k najvýznamnejším kúskom kanadskej kinematografie.

Príbeh divadelníka Daniela Coulombea, ktorý po dlhej pauze strávenej cestovaním dostáva ponuku naštudovať pre montrealskú farnosť pašiový príbeh, bol reakciou na vtedajšiu spoločenskú skepsu. O vyše tridsať rokov neskôr sú otázky osobnej viery, morálky a umeleckej slobody ešte nástojčivejšie. Zároveň sa posunul aj divadelný jazyk a ak bolo kedysi šokujúce bičovanie a krv, dnes oveľa brutálnejšie pôsobí, ak ukrižovanie pripomína vákuovo zabalené mäso.

Daniel (Martin Šalacha) dáva dokopy nezvyčajnú skupinu ľudí. Okrem dabingového herca Martina (Gregor Hološka), ktorý si privyrába pornom k sebe povolá aj intelektuála Reného (Jakub Rybárik). Jeho podmienkou je, aby sa k textu o smrti Krista pripojil aj monológ Hamleta. Je tu celebrita Mireille (Anežka Petrová), ktorá sa doteraz živila výhradne svojím vzhľadom. A napokon Constance (Zuzana Porubjaková), milenka kňaza.

Tvorba inscenácie začne čoskoro ovplyvňovať osobné životy všetkých členov skupiny. Najmä Daniel, ktorý stvárňuje postavu Krista, je čoraz viac konfrontovaný so situáciami, ktoré aj po dvoch tisícročia platia. Ich pašie sa stanú udalosťou sezóny aj totálnou urážkou cirkvi.

„Popravy boli vždy populárne predstavenia. Často sa stávalo, že sa vytvoril dav divákov ako dnes večer,“ vraví počas scény ukrižovania jedna z postáv. Ježiša, jeho život, smrť a legendu okolo zmŕtvychvstania nepodávajú ako kresťanský zázrak, ale ako výpočet historických faktov na kulisách otvorenej brutality. Že sa práve tento príbeh stal základom našej civilizácie, je vlastne len zhoda náhod.

Ježiš z Montrealu v Činohre SND (zdroj: Robert Tappert)

Najsilnejší výstup má pokrytecký kňaz

Majlingovi sa film podarilo na javisko preniesť veľmi presvedčivo. Do veľkej miery za to môže istá schematickosť príbehu a najmä silný divadelný potenciál pašií. Na javisku však posilňuje mnohé situácie, ktoré vo filme (už) nie celkom fungujú. Divadelná podoba má napríklad oveľa viac humoru.

Herec-intelektuál sa svojho monológu Hamleta dožaduje nástojčivejšie a častejšie a aj postavičky ľudí hmýriacich sa okolo šoubiznisu sú karikované vydarenejšie ako vo filme.

Hoci postavy sú do značnej miery schematické a majú len málo priestoru na hlbšou psychologickú prácu, prináša inscenácia niekoľko zaujímavých hereckých výkonov.

Výborne zvládnutý je Daniel, ktorého v inscenácii stvárňuje Martin Šalacha. Komplikovanú postavu, v ktorej postupne prichádza k splynutiu s postavou Ježiša, nehrá nijako teatrálne. Aj vtedy, keď začne hovoriť jazykom proroka je nanajvýš civilný. Vyzdvihnúť treba aj výkon Zuzany Porubjakovej, ktorá nemenej komplikovanú postavu Constance pre zmeny v obsadení naštudovala v mimoriadne krátkom čase.

Silný výkon podáva aj Alexandrer Bárta v úlohe kňaza Raymonda. Jeho postava je zbabelec a pokrytec, ktorý napriek dlhoročnému mileneckému vzťahu nehodlá odísť z cirkvi. Napriek tomu je jeho výstup, v ktorom hovorí o náboženstve ako o jedinej dostupnej úteche pre tých, ktorí nemajú inú možnosť, jedným z najsilnejších momentov inscenácie.

Zuzana Porubjaková (Constance), Martin Šalacha (Daniel) (zdroj: Robert Tappert)

Dokonalé Pašie pre 21. storočie

Režisér Ján Luterán za pomoci scénografie Juraja Kucháreka, kostýmov Alžbety

Kutliakovej a hudby Daniela Fischera a Adama Ilyas Kuruca vytvára mimoriadne efektnú inscenáciu. V jeho réžii vznikajú dokonalé pašie pre 21. storočie. Krv netečie prúdom a celkovo nie je žiaden priestor pre naturalizmus. Biče sú duté káble, ktoré pri pohybe vydávajú znepokojivý zvuk a netreba, aby naozaj dopadli na chrbát. Chýba dokonca aj kríž a Daniel/Ježiš zomiera vo veľkom fóliovom obale. Ide o citáciu diel performera Lawrencea Malstafa.

To všetko sa deje v sprievode zboru divadelníkov a hudobníkov. Tí prechádzajú od sakrálnych skladieb ku gospelu, dvojhlasne rozospievajú obecenstvo a vypĺňajú už i tak efektnú inscenáciu plnú zaujímavých obrazov.

Práve táto divadelná bohatosť je však slabinou inscenácie. Divák je síce doslova atakovaný pôsobivými výjavmi a hudobnými výstupmi, nezriedka sa aj dobre baví, no popri tom sa k nemu nedostáva hlbšia myšlienka.

Napríklad tá, že na ohúrenie aj nahnevanie davov stačí pomerne málo. Alebo že každá senzácia od divadelnej po spoločenskú je často len vecou náhody, zhody alebo dokonca dohody. Kým výrazne jednoduchší film ich nechá vyznieť intenzívne, v opulentnom divadelnom spracovaní sú iba zašepkané.